28-Swahiyh Al-Bukhaariy: Kitabu Cha Kafaara Ya Kuwinda (Katika Ihraam) - كِتابُ جزآء الصّيد

 

 

 

كِتابُ جزآء الصّيد

28-Kitabu Cha Kafaara Ya Kuwinda (Katika Ihraam)

 

 

 

Alhidaaya.com

 

 

 

 

01-Mlango

 

بَابُ قَوْلِ اللَّهِ تَعَالَى: {لاَ تَقْتُلُوا الصَّيْدَ وَأَنْتُمْ حُرُمٌ وَمَنْ قَتَلَهُ مِنْكُمْ مُتَعَمِّدًا فَجَزَاءٌ مِثْلُ مَا قَتَلَ مِنَ النَّعَمِ يَحْكُمُ بِهِ ذَوَا عَدْلٍ مِنْكُمْ هَدْيًا بَالِغَ الْكَعْبَةِ أَوْ كَفَّارَةٌ طَعَامُ مَسَاكِينَ أَوْ عَدْلُ ذَلِكَ صِيَامًا لِيَذُوقَ وَبَالَ أَمْرِهِ عَفَا اللَّهُ عَمَّا سَلَفَ وَمَنْ عَادَ فَيَنْتَقِمُ اللَّهُ مِنْهُ وَاللَّهُ عَزِيزٌ ذُو انْتِقَامٍ أُحِلَّ لَكُمْ صَيْدُ الْبَحْرِ وَطَعَامُهُ مَتَاعًا لَكُمْ وَلِلسَّيَّارَةِ وَحُرِّمَ عَلَيْكُمْ صَيْدُ الْبَرِّ مَا دُمْتُمْ حُرُمًا وَاتَّقُوا اللَّهَ الَّذِي إِلَيْهِ تُحْشَرُونَ}

 

Kauli Ya Allaah (سبحانه وتعالى):

 

يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا لَا تَقْتُلُوا الصَّيْدَ وَأَنتُمْ حُرُمٌ ۚ وَمَن قَتَلَهُ مِنكُم مُّتَعَمِّدًا فَجَزَاءٌ مِّثْلُ مَا قَتَلَ مِنَ النَّعَمِ يَحْكُمُ بِهِ ذَوَا عَدْلٍ مِّنكُمْ هَدْيًا بَالِغَ الْكَعْبَةِ أَوْ كَفَّارَةٌ طَعَامُ مَسَاكِينَ أَوْ عَدْلُ ذَٰلِكَ صِيَامًا لِّيَذُوقَ وَبَالَ أَمْرِهِ ۗ عَفَا اللَّـهُ عَمَّا سَلَفَ ۚ وَمَنْ عَادَ فَيَنتَقِمُ اللَّـهُ مِنْهُ ۗ وَاللَّـهُ عَزِيزٌ ذُو انتِقَامٍ ﴿٩٥﴾

 

Enyi walioamini! Msiue mawindo na hali mko katika ihraam. Na atakayemuua (mnyama) miongoni mwenu kwa kusudi, basi malipo yake itakuwa ni kilicho sawa na alichokiua katika wanyama wa mifugo. Kama wanavyohukumu wawili wenye uadilifu miongoni mwenu. Mnyama huyo afikishwe Ka’bah, au kafara ya kulisha maskini, au badala ya hayo, kufunga swiyaam ili aonje matokeo maovu ya jambo lake. Allaah Ameshasamehe yaliyopita; na yeyote atakayerudia tena, basi Allaah Atamlipiza (kumuadhibu). Na Allaah ni Mwenye enzi ya nguvu Asiyeshindika, Mwenye kulipiza.

 

أُحِلَّ لَكُمْ صَيْدُ الْبَحْرِ وَطَعَامُهُ مَتَاعًا لَّكُمْ وَلِلسَّيَّارَةِ ۖ وَحُرِّمَ عَلَيْكُمْ صَيْدُ الْبَرِّ مَا دُمْتُمْ حُرُمًا ۗ وَاتَّقُوا اللَّـهَ الَّذِي إِلَيْهِ تُحْشَرُونَ ﴿٩٦﴾

Mmehalalishiwa mawindo ya bahari na chakula chake ni manufaa kwenu na kwa wasafiri. Na mmeharamishiwa mawindo ya nchi kavu madamu mtakuwa katika ihraam. Na mcheni Allaah Ambaye Kwake mtakusanywa.[Al-Maaidah: 95 – 96]

 

 

 

 

 

 

02-Mlango

 

باب إِذَا صَادَ الْحَلاَلُ فَأَهْدَى لِلْمُحْرِمِ الصَّيْدَ أَكَلَهُ

Akiwinda Asiye Muhrim Akampatia Zawadi Aliyehirimia Ni Halaal Kwake Kula

 

 

 

وَلَمْ يَرَ ابْنُ عَبَّاسٍ وَأَنَسٌ بِالذَّبْحِ بَأْسًا وَهُوَ غَيْرُ الصَّيْدِ نَحْوُ الإِبِلِ وَالْغَنَمِ وَالْبَقَرِ وَالدَّجَاجِ وَالْخَيْلِ،

 

 يُقَالُ عَدْلُ ذَلِكَ مِثْلُ، فَإِذَا كُسِرَتْ عِدْلٌ فَهُوَ زِنَةُ ذَلِكَ. قِيَامًا قِوَامًا. يَعْدِلُونَ يَجْعَلُونَ عَدْلاً.

 

Ibn ‘Abbaas na Anas (رضي الله عنهما) waliona hakuna tatizo kwa Muhrim kuchinja wanyama howa (wasiokuwa wa porini, wa kuwindwa) kama ngamia, kondoo, ng’ombe, kuku na farasi.

 

 

حَدَّثَنَا مُعَاذُ بْنُ فَضَالَةَ، حَدَّثَنَا هِشَامٌ، عَنْ يَحْيَى، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ أَبِي قَتَادَةَ، قَالَ انْطَلَقَ أَبِي عَامَ الْحُدَيْبِيَةِ فَأَحْرَمَ أَصْحَابُهُ، وَلَمْ يُحْرِمْ، وَحُدِّثَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم أَنَّ عَدُوًّا يَغْزُوهُ، فَانْطَلَقَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم، فَبَيْنَمَا أَنَا مَعَ أَصْحَابِهِ يَضْحَكُ بَعْضُهُمْ إِلَى بَعْضٍ، فَنَظَرْتُ فَإِذَا أَنَا بِحِمَارِ وَحْشٍ، فَحَمَلْتُ عَلَيْهِ، فَطَعَنْتُهُ، فَأَثْبَتُّهُ، وَاسْتَعَنْتُ بِهِمْ، فَأَبَوْا أَنْ يُعِينُونِي، فَأَكَلْنَا مِنْ لَحْمِهِ، وَخَشِينَا أَنْ نُقْتَطَعَ، فَطَلَبْتُ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم أَرْفَعُ فَرَسِي شَأْوًا، وَأَسِيرُ شَأْوًا، فَلَقِيتُ رَجُلاً مِنْ بَنِي غِفَارٍ فِي جَوْفِ اللَّيْلِ قُلْتُ أَيْنَ تَرَكْتَ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم قَالَ تَرَكْتُهُ بِتَعْهِنَ، وَهُوَ قَائِلٌ السُّقْيَا‏.‏ فَقُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ إِنَّ أَهْلَكَ يَقْرَءُونَ عَلَيْكَ السَّلاَمَ وَرَحْمَةَ اللَّهِ، إِنَّهُمْ قَدْ خَشُوا أَنْ يُقْتَطَعُوا دُونَكَ، فَانْتَظِرْهُمْ قُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ أَصَبْتُ حِمَارَ وَحْشٍ، وَعِنْدِي مِنْهُ فَاضِلَةٌ‏.‏ فَقَالَ لِلْقَوْمِ ‏ "‏ كُلُوا ‏"‏ وَهُمْ مُحْرِمُونَ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin Abiy Qataadah (رضي الله عنه):

 

Baba yangu alielekea Makkah mwaka wa Hudaybiyah. Sahibu zake walihirimia lakini yeye hakuhirmia. Wakati huo, Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) aliarifiwa kuwa adui anataka kumvamia, hivyo Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) aliendelea mbele. Baba yangu akiwa pamoja na sahibu zake, baadhi yao wakicheka wenyewe kwa wenyewe. (Babangu akasema): “Nilitizama na kumuona punda mwitu, nikamvamia na kumchoma kwa ala na kumteka.  Nilitaka usaidizi kutoka kwa sahibu zangu wanisaidie lakini wakakataa kunisaidia. (Baadaye) Sote tukala nyama yake. Tuliogopa kuwa huenda tukaachwa nyuma na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم). Hivyo, nilikwenda kumtafuta Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) nikamfanya farasi wangu kwenda mbio kwa shoti wakati mwengine na kumwacha aende popole kwa mbio za kawaida mara nyengine mpaka nikakutana na mtu wa Bani Ghifaar saa sita za usiku. Nikamuuliza: “Umemuacha wapi Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم)?” Akajibu: “Nimemuacha Ta‘hun, naye amekusudia kupumzika As-Suqyaa adhuhuri.” Nilimfikia Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) nikamwambia: “Ee Rasuli wa Allaah! Watu wako wanakusalimia, na wakutakia Rahmah za Allaah ziwe juu yako. Wao wanakhofia huenda wakaachwa nyuma; kwa hiyo tafadhali wangojee.” Nikasema: “Ee Rasuli wa Allaah! Niliwinda punda mwitu na ninayo baadhi ya nyama yake.” Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akawaambia watu: “Kuleni!” Nao walikuwa katika Ihraam.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1821

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 1

 

 

 

 

 

03-Mlango

 

باب إِذَا رَأَى الْمُحْرِمُونَ صَيْدًا فَضَحِكُوا فَفَطِنَ الْحَلاَلُ

 

Ikiwa Waliohirimia Wameona Mnyama Wa Kuwindwa Wakacheka Na Asiyehirimia Akafahamu Kuwa Anaruhusiwa Kula Nyama Hiyo

 

 

 

حَدَّثَنَا سَعِيدُ بْنُ الرَّبِيعِ، حَدَّثَنَا عَلِيُّ بْنُ الْمُبَارَكِ، عَنْ يَحْيَى، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ أَبِي قَتَادَةَ، أَنَّ أَبَاهُ، حَدَّثَهُ قَالَ انْطَلَقْنَا مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم عَامَ الْحُدَيْبِيَةِ فَأَحْرَمَ أَصْحَابُهُ، وَلَمْ أُحْرِمْ، فَأُنْبِئْنَا بِعَدُوٍّ بِغَيْقَةَ فَتَوَجَّهْنَا نَحْوَهُمْ، فَبَصُرَ أَصْحَابِي بِحِمَارِ وَحْشٍ، فَجَعَلَ بَعْضُهُمْ يَضْحَكُ إِلَى بَعْضٍ، فَنَظَرْتُ فَرَأَيْتُهُ فَحَمَلْتُ عَلَيْهِ الْفَرَسَ، فَطَعَنْتُهُ، فَأَثْبَتُّهُ، فَاسْتَعَنْتُهُمْ، فَأَبَوْا أَنْ يُعِينُونِي، فَأَكَلْنَا مِنْهُ، ثُمَّ لَحِقْتُ بِرَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم وَخَشِينَا أَنْ نُقْتَطَعَ، أَرْفَعُ فَرَسِي شَأْوًا، وَأَسِيرُ عَلَيْهِ شَأْوًا، فَلَقِيتُ رَجُلاً مِنْ بَنِي غِفَارٍ فِي جَوْفِ اللَّيْلِ فَقُلْتُ أَيْنَ تَرَكْتَ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم فَقَالَ تَرَكْتُهُ بِتَعْهِنَ وَهُوَ قَائِلٌ السُّقْيَا‏.‏ فَلَحِقْتُ بِرَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم حَتَّى أَتَيْتُهُ فَقُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ، إِنَّ أَصْحَابَكَ أَرْسَلُوا يَقْرَءُونَ عَلَيْكَ السَّلاَمَ وَرَحْمَةَ اللَّهِ وَبَرَكَاتِهِ، وَإِنَّهُمْ قَدْ خَشُوا أَنْ يَقْتَطِعَهُمُ الْعُدُوُّ دُونَكَ، فَانْظُرْهُمْ، فَفَعَلَ فَقُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ، إِنَّا اصَّدْنَا حِمَارَ وَحْشٍ، وَإِنَّ عِنْدَنَا فَاضِلَةً‏.‏ فَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم لأَصْحَابِهِ ‏ " كُلُوا ‏"‏‏.‏ وَهُمْ مُحْرِمُونَ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin Abi Qataadah (رضي الله عنه):

 

Baba yake alimuhadithia: Tulielekea pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) mwaka wa Hudaybiyah na Swahaba zake wakahirimia lakini mimi sikuhirimia. Tulijulishwa kuwa maadui wapo Ghayqah, nasi tukaelekea upande huo. Sahibu zangu walimuona punda mwitu na baadhi yao wakawa wanacheka wenyewe kwa wenyewe. (Babangu akasema): “Nilitizama na kumuona punda mwitu. Nilianza kumfukuza nikiwa na farasi wangu na kumchoma kwa ala na kuweza kumshika. Nilitaka usaidizi kutoka kwa sahibu zangu lakini wakakataa kunisaidia (nikamchinja peke yangu). Sote tulikula nyama yake. Tuliogopa kuwa huenda tukaachwa nyuma na Rasuli wa (صلى الله عليه وآله وسلم). Hivyo, nilikwenda kumtafuta Rasuli wa (صلى الله عليه وآله وسلم) nikamfanya farasi wangu akimbie kwa shoti wakati mwengine na wakati mwengine popole kwa mbio za kawaida mpaka nikakutana na mtu wa Baniy Ghifaar saa sita za usiku. Nikamuuliza: “Umemuacha wapi Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم)?” Akajibu: “Nimemuacha Ta‘hun, naye amekusudia kupumzika As-Suqyaa adhuhuri.” Nilimfikia Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) nikamwambia: “Ee Rasuli wa Allaah! Watu wako wanakusalimia, na wanakutakia Rahmah za Allaah na Barakah Zake ziwe juu yako. Wao wanakhofia huenda adui akaingia kati yako na wao; kwa hiyo tafadhali wangojee.” Naye akafanya hivyo. Kisha nikasema: “Ee Rasuli wa Allaah! Tuliwinda punda mwitu nami ninayo sehemu ya nyama yake iliyobakia.” Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) aliwaamuru Swahaba zake wale nyama japokuwa wote walikuwa katika Ihraam.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1822

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 2

 

 

 

 

04-Mlango

 

باب لاَ يُعِينُ الْمُحْرِمُ الْحَلاَلَ فِي قَتْلِ الصَّيْدِ

 

Aliyehirimia Asimsaidie Asiye Muhrim Katika Kuwinda

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ مُحَمَّدٍ، حَدَّثَنَا سُفْيَانُ، حَدَّثَنَا صَالِحُ بْنُ كَيْسَانَ، عَنْ أَبِي مُحَمَّدٍ، نَافِعٍ مَوْلَى أَبِي قَتَادَةَ سَمِعَ أَبَا قَتَادَةَ ـ رضى الله عنه ـ قَالَ كُنَّا مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم بِالْقَاحَةِ مِنَ الْمَدِينَةِ عَلَى ثَلاَثٍ ح‏.‏ وَحَدَّثَنَا عَلِيُّ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ حَدَّثَنَا سُفْيَانُ حَدَّثَنَا صَالِحُ بْنُ كَيْسَانَ عَنْ أَبِي مُحَمَّدٍ عَنْ أَبِي قَتَادَةَ ـ رضى الله عنه ـ قَالَ كُنَّا مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم بِالْقَاحَةِ، وَمِنَّا الْمُحْرِمُ، وَمِنَّا غَيْرُ الْمُحْرِمِ، فَرَأَيْتُ أَصْحَابِي يَتَرَاءَوْنَ شَيْئًا فَنَظَرْتُ، فَإِذَا حِمَارُ وَحْشٍ ـ يَعْنِي وَقَعَ سَوْطُهُ ـ فَقَالُوا لاَ نُعِينُكَ عَلَيْهِ بِشَىْءٍ، إِنَّا مُحْرِمُونَ‏.‏ فَتَنَاوَلْتُهُ فَأَخَذْتُهُ، ثُمَّ أَتَيْتُ الْحِمَارَ مِنْ وَرَاءِ أَكَمَةٍ، فَعَقَرْتُهُ، فَأَتَيْتُ بِهِ أَصْحَابِي، فَقَالَ بَعْضُهُمْ كُلُوا‏.‏ وَقَالَ بَعْضُهُمْ لاَ تَأْكُلُوا‏.‏ فَأَتَيْتُ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم وَهُوَ أَمَامَنَا، فَسَأَلْتُهُ فَقَالَ ‏ "‏ كُلُوهُ حَلاَلٌ ‏"‏‏.‏ قَالَ لَنَا عَمْرٌو اذْهَبُوا إِلَى صَالِحٍ فَسَلُوهُ عَنْ هَذَا وَغَيْرِهِ، وَقَدِمَ عَلَيْنَا هَا هُنَا‏.‏

 

Amesimulia Abu Qataadah (رضي الله عنه):

 

Tulikuwa pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) mahali panapoitwa Al-Qaahah kitongoji kilichokuwa karibu na Madiynah. Na ametuhadithia ‘Aliy bin ‘Abdillaahi: Amehadithia Sufyaan: Amehadithia Swaalih bin Kaysaan kutoka kwa Abi Muhammad kuwa Abi Qataadah (رضي الله عنه) amesema: “Tulikuwa Al-Qaahah pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) na kuna badhi yetu wamehirimia na baadhi yetu hawakuhirimia, nikawaona wenzangu wanaonyeshana kitu, nikaangalia kumbe ni punda mwitu, nikampanda farasi wangu na kuchukua mkuki na mjeledi wangu, lakini mjeledi wangu uliniangukia (nami nikawataka wanichukulie).” Wakasema: “Hatukusaidii chochote, sisi tumehirimia.” Nikaushika na kuuchukua mjeledi wangu na kumfuata punda mwitu nyuma ya kichaka nikamchinja, nikawaletea wenzangu, baadhi yao wakasema: “Kuleni!” Na baadhi yao wakasema:

“Msile!” Nikamwendea Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) ambaye alikuwa mbele yetu, nikamuuliza kuhusu hilo. Akasema: “Kuleni, ni Halaal.” 

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1823

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 3

 

 

 

 

 

05-Mlango

 

باب لاَ يُشِيرُ الْمُحْرِمُ إِلَى الصَّيْدِ لِكَىْ يَصْطَادَهُ الْحَلاَلُ

 

Muhrim Hafai Kumuashiria Asiyeharimia Mnyama Wa Kuwindwa Ili Iwe Halaal Kumuinda 

 

 

 

حَدَّثَنَا مُوسَى بْنُ إِسْمَاعِيلَ، حَدَّثَنَا أَبُو عَوَانَةَ، حَدَّثَنَا عُثْمَانُ ـ هُوَ ابْنُ مَوْهَبٍ ـ قَالَ أَخْبَرَنِي عَبْدُ اللَّهِ بْنُ أَبِي قَتَادَةَ، أَنَّ أَبَاهُ، أَخْبَرَهُ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم خَرَجَ حَاجًّا، فَخَرَجُوا مَعَهُ فَصَرَفَ طَائِفَةً مِنْهُمْ، فِيهِمْ أَبُو قَتَادَةَ فَقَالَ خُذُوا سَاحِلَ الْبَحْرِ حَتَّى نَلْتَقِيَ‏.‏ فَأَخَذُوا سَاحِلَ الْبَحْرِ، فَلَمَّا انْصَرَفُوا أَحْرَمُوا كُلُّهُمْ إِلاَّ أَبُو قَتَادَةَ لَمْ يُحْرِمْ، فَبَيْنَمَا هُمْ يَسِيرُونَ إِذْ رَأَوْا حُمُرَ وَحْشٍ، فَحَمَلَ أَبُو قَتَادَةَ عَلَى الْحُمُرِ، فَعَقَرَ مِنْهَا أَتَانًا، فَنَزَلُوا فَأَكَلُوا مِنْ لَحْمِهَا، وَقَالُوا أَنَأْكُلُ لَحْمَ صَيْدٍ وَنَحْنُ مُحْرِمُونَ فَحَمَلْنَا مَا بَقِيَ مِنْ لَحْمِ الأَتَانِ، فَلَمَّا أَتَوْا رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالُوا يَا رَسُولَ اللَّهِ، إِنَّا كُنَّا أَحْرَمْنَا وَقَدْ كَانَ أَبُو قَتَادَةَ لَمْ يُحْرِمْ، فَرَأَيْنَا حُمُرَ وَحْشٍ فَحَمَلَ عَلَيْهَا أَبُو قَتَادَةَ، فَعَقَرَ مِنْهَا أَتَانًا، فَنَزَلْنَا فَأَكَلْنَا مِنْ لَحْمِهَا ثُمَّ قُلْنَا أَنَأْكُلُ لَحْمَ صَيْدٍ وَنَحْنُ مُحْرِمُونَ فَحَمَلْنَا مَا بَقِيَ مِنْ لَحْمِهَا‏.‏ قَالَ ‏"‏ مِنْكُمْ أَحَدٌ أَمَرَهُ أَنْ يَحْمِلَ عَلَيْهَا، أَوْ أَشَارَ إِلَيْهَا ‏"‏‏.‏ قَالُوا لاَ‏.‏ قَالَ ‏"‏ فَكُلُوا مَا بَقِيَ مِنْ لَحْمِهَا ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin Abi Qataadah (رضي الله عنه):

 

Baba yake amemuelezea kwamba Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alitoka kwenda Hijjah. Wakatoka pamoja naye kundi katika wao, akiwemo Abu Qataadah (رضي الله عنه) akawaambia: “Nyinyi piteni njia ya pwani mpaka tukutane.” Wakapita njia ya pwani walipokuwa wanaondoka wote walihirimia ila Abu Qataadah hakuhirimia. Walipokuwa wanatembea ghafla akawatokea punda mwitu. Abu Qataadah (رضي الله عنه) akawaandama wale punda mwitu, akampiga kwa mshale na akamchinja katika hao punda jike, wakaweka kambi na wakala nyama yake. Wakasema: “Tunakula nyama ya mnyama pori hali ya kuwa tumehirimia?” Wakabeba salio la nyama ya punda mwitu. Walipomfikia Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) wakamuuliza: “Ee Rasuli wa Allaah! Sisi tulikuwa tumehirimia na Abu Qataadah hakuhirimia tukawaona punda mwitu Abu Qataadah akampiga na akamchinja punda mwitu jike, tukaweka kambi na tukala nyama yake. Kisha tukajiuliza: “Aa! Hivi tunakula nyama ya mnyama pori hali tumehirimia?” Kwa hiyo, tukachukua nyama iliyosalia.” Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akawauliza: “Kuna mmoja wenu aliyemuamuru (Abu Qataadah) amuinde au alimuashiria (amuinde)” Wakamjibu: “Hapana.” Akasema: “Kuleni nyama yake iliyosalia.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1824

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 4

 

 

 

 

06-Mlango

 

باب إِذَا أَهْدَى لِلْمُحْرِمِ حِمَارًا وَحْشِيًّا حَيًّا لَمْ يَقْبَلْ

 

Ikiwa Mtu Atampa Muhrim Punda Mwitu Aliye Hai Kama Ni Hadiya Basi Asikubali

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يُوسُفَ، أَخْبَرَنَا مَالِكٌ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ عُبَيْدِ اللَّهِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عُتْبَةَ بْنِ مَسْعُودٍ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَبَّاسٍ، عَنِ الصَّعْبِ بْنِ جَثَّامَةَ اللَّيْثِيِّ، أَنَّهُ أَهْدَى لِرَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم حِمَارًا وَحْشِيًّا، وَهْوَ بِالأَبْوَاءِ أَوْ بِوَدَّانَ فَرَدَّهُ عَلَيْهِ، فَلَمَّا رَأَى مَا فِي وَجْهِهِ قَالَ ‏ "‏ إِنَّا لَمْ نَرُدَّهُ عَلَيْكَ إِلاَّ أَنَّا حُرُمٌ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Asw-Swa’b Bin Jaththaamah Al-Laythiy (رضي الله عنه) alimpelekea Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) nyama ya punda mwitu, naye alikuwa Abwaa au Waddaan, akamrudishia. Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alipoona alama za kutokuridhika na kuchukiwa usoni mwake (Asw-Swa’b), akamwambia: “Sisi hatukuikataa isipokuwa tumehirimia.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1825

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 5

 

 

 

 

07-Mlango

 

باب مَا يَقْتُلُ الْمُحْرِمُ مِنَ الدَّوَابِّ

 

Ni Wanyama Gani Wanaoweza Kuuliwa Na Aliyehirimia?

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يُوسُفَ، أَخْبَرَنَا مَالِكٌ، عَنْ نَافِعٍ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عُمَرَ ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ " خَمْسٌ مِنَ الدَّوَابِّ لَيْسَ عَلَى الْمُحْرِمِ فِي قَتْلِهِنَّ جُنَاحٌ ‏"‏‏.‏ وَعَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ دِينَارٍ عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عُمَرَ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin ‘Umar (رضي الله عنهما):

 

Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Wanyama aina tano hakuna kosa kuwaua kwa aliyehirimia.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1826

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 6

 

 

 

حَدَّثَنَا مُسَدَّدٌ، حَدَّثَنَا أَبُو عَوَانَةَ، عَنْ زَيْدِ بْنِ جُبَيْرٍ، قَالَ سَمِعْتُ ابْنَ عُمَرَ ـ رضى الله عنهما ـ يَقُولُ حَدَّثَتْنِي إِحْدَى، نِسْوَةِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم " يَقْتُلُ الْمُحْرِمُ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Zayd Bin Jubayr (رضي الله عنه):

 

Nimemsikia Ibn ‘Umar (رضي الله عنهما) akisema: Amenihadithia mmoja wa wakeze Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) kwamba Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Muhrim anaweza kuua (aina tano za wanyama).”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1827

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 7

 

 

حَدَّثَنَا أَصْبَغُ، قَالَ أَخْبَرَنِي عَبْدُ اللَّهِ بْنُ وَهْبٍ، عَنْ يُونُسَ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ سَالِمٍ، قَالَ قَالَ عَبْدُ اللَّهِ بْنُ عُمَرَ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَتْ حَفْصَةُ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ خَمْسٌ مِنَ الدَّوَابِّ لاَ حَرَجَ عَلَى مَنْ قَتَلَهُنَّ الْغُرَابُ وَالْحِدَأَةُ وَالْفَأْرَةُ وَالْعَقْرَبُ وَالْكَلْبُ الْعَقُورُ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin ‘Umar (رضي الله عنهما):

 

Kutoka kwa Hafswah (رضي الله عنها) kwamba Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Wanyama aina tano hakuna dhambi kuwaua; nao ni kunguru, mwewe, panya, nge na mbwa kichaa.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1828

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 8

 

 

حَدَّثَنَا يَحْيَى بْنُ سُلَيْمَانَ، قَالَ حَدَّثَنِي ابْنُ وَهْبٍ، قَالَ أَخْبَرَنِي يُونُسُ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ عُرْوَةَ، عَنْ عَائِشَةَ ـ رضى الله عنها ـ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ خَمْسٌ مِنَ الدَّوَابِّ كُلُّهُنَّ فَاسِقٌ، يَقْتُلُهُنَّ فِي الْحَرَمِ الْغُرَابُ وَالْحِدَأَةُ وَالْعَقْرَبُ وَالْفَأْرَةُ وَالْكَلْبُ الْعَقُورُ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Aa’ishah (رضي الله عنها):

 

Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Wanyama aina tano ni wabaya, na ni ruhusa kuwaua katika Haram (mahali patukuf); nao ni kunguru, mwewe, nge, panya na mbwa kichaa.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1829

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 9

 

 

حَدَّثَنَا عُمَرُ بْنُ حَفْصِ بْنِ غِيَاثٍ، حَدَّثَنَا أَبِي، حَدَّثَنَا الأَعْمَشُ، قَالَ حَدَّثَنِي إِبْرَاهِيمُ، عَنِ الأَسْوَدِ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ ـ رضى الله عنه ـ قَالَ بَيْنَمَا نَحْنُ مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم فِي غَارٍ بِمِنًى، إِذْ نَزَلَ عَلَيْهِ ‏{‏وَالْمُرْسَلاَتِ‏}‏ وَإِنَّهُ لَيَتْلُوهَا، وَإِنِّي لأَتَلَقَّاهَا مِنْ فِيهِ، وَإِنَّ فَاهُ لَرَطْبٌ بِهَا، إِذْ وَثَبَتْ عَلَيْنَا حَيَّةٌ فَقَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ اقْتُلُوهَا ‏"‏‏.‏ فَابْتَدَرْنَاهَا، فَذَهَبَتْ، فَقَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ وُقِيَتْ شَرَّكُمْ كَمَا وُقِيتُمْ شَرَّهَا ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah (رضي الله عنه):

 

Tulikuwa pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) katika pango kule Minaa, ilipoteremshwa Suwrah Al-Mursalaat, akaisoma nami naisikia moja kwa moja kutoka katika mdomo wake pindi alipoisoma. Mara nyoka alitoka kwa ghafla basi Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akatuamuru: “Muueni.” Tukakimbia ili tumuue lakini akakimbia haraka haraka. Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Amekimbia shari yenu na nyinyi mumekingwa na shari yake.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1830

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 10

 

 

 

حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ، قَالَ حَدَّثَنِي مَالِكٌ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ عُرْوَةَ بْنِ الزُّبَيْرِ، عَنْ عَائِشَةَ ـ رضى الله عنها ـ زَوْجِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ لِلْوَزَغِ ‏ " فُوَيْسِقٌ ‏"‏‏.‏ وَلَمْ أَسْمَعْهُ أَمَرَ بِقَتْلِهِ‏.‏

Amesimulia ‘Aa’ishah (رضي الله عنها):

Mke wa Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم)

 

Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alimuita salamanda (mjusi) kuwa ni mnyama mbaya, lakini sikumsikia akiamuru auliwe.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1831

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 11

 

 

 

 

08-Mlango

 

باب لاَ يُعْضَدُ شَجَرُ الْحَرَمِ

Imeharamishwa Kukata Miti Ya Haram (Makkah).

 

 

 

وَقَالَ ابْنُ عَبَّاسٍ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُمَا عَنِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ: «لاَ يُعْضَدُ شَوْكُهُ».

 

Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) amesema: “Haifai kukata vichaka vya michongoma (katika Haram).”

 

حَدَّثَنَا قُتَيْبَةُ، حَدَّثَنَا اللَّيْثُ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ أَبِي سَعِيدٍ الْمَقْبُرِيِّ، عَنْ أَبِي شُرَيْحٍ الْعَدَوِيِّ، أَنَّهُ قَالَ لِعَمْرِو بْنِ سَعِيدٍ، وَهُوَ يَبْعَثُ الْبُعُوثَ إِلَى مَكَّةَ ائْذَنْ لِي أَيُّهَا الأَمِيرُ أُحَدِّثْكَ قَوْلاً قَامَ بِهِ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم لِلْغَدِ مِنْ يَوْمِ الْفَتْحِ، فَسَمِعَتْهُ أُذُنَاىَ، وَوَعَاهُ قَلْبِي، وَأَبْصَرَتْهُ عَيْنَاىَ حِينَ تَكَلَّمَ بِهِ، إِنَّهُ حَمِدَ اللَّهَ، وَأَثْنَى عَلَيْهِ، ثُمَّ قَالَ ‏ "‏ إِنَّ مَكَّةَ حَرَّمَهَا اللَّهُ وَلَمْ يُحَرِّمْهَا النَّاسُ، فَلاَ يَحِلُّ لاِمْرِئٍ يُؤْمِنُ بِاللَّهِ وَالْيَوْمِ الآخِرِ أَنْ يَسْفِكَ بِهَا دَمًا وَلاَ يَعْضُدَ بِهَا شَجَرَةً، فَإِنْ أَحَدٌ تَرَخَّصَ لِقِتَالِ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم فَقُولُوا لَهُ إِنَّ اللَّهَ أَذِنَ لِرَسُولِهِ صلى الله عليه وسلم وَلَمْ يَأْذَنْ لَكُمْ، وَإِنَّمَا أَذِنَ لِي سَاعَةً مِنْ نَهَارٍ، وَقَدْ عَادَتْ حُرْمَتُهَا الْيَوْمَ كَحُرْمَتِهَا بِالأَمْسِ، وَلْيُبَلِّغِ الشَّاهِدُ الْغَائِبَ ‏"‏‏.‏ فَقِيلَ لأَبِي شُرَيْحٍ مَا قَالَ لَكَ عَمْرٌو قَالَ أَنَا أَعْلَمُ بِذَلِكَ مِنْكَ يَا أَبَا شُرَيْحٍ، إِنَّ الْحَرَمَ لاَ يُعِيذُ عَاصِيًا، وَلاَ فَارًّا بِدَمٍ، وَلاَ فَارًّا بِخَرْبَةٍ‏.‏ خَرْبَةٌ بَلِيَّةٌ‏.‏

 

Amesimulia Sa‘iyd Bin Abi Sa‘iyd Al-Maqburiyy (رضي الله عنه):

 

Abu Shurayh Al-‘Adawiyy alimwambia ‘Amr bin Sa‘iyd alipokuwa akituma jeshi Makkah (kupigana na ‘Abdullaah bin Az-Zubayr): “Ee Amiri! Niruhusu nikueleze aliyosema Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) baada Fat-h (Ushindi wa) Makkah. Masikio yangu yalisikia na moyo wangu kufahamu vilivyo na nikamuona kwa macho yangu Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) ambaye baada ya kumuhimidi Allaah, kumtukuza na kumsifu alisema: “Hakika Allaah Ameitukuza Makkah na sio watu, hivyo si Halaal kwa yeyote anayemuamini Allaah na Siku ya Aakhirah kumwaga damu ndani yake wala kukata miti. Yeyote anayekwambia kuwa kupigana ni Halaal kwa sababu Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alipigana, basi mwambieni: Allaah Alimruhusu Rasuli Wake (صلى الله عليه وآله وسلم) lakini Hakuwaruhusu nyinyi. Hakika Allaah Aliniruhusu kwa masaa machache ya mchana siku hiyo (ya Fat-h Makkah) na leo utukufu wake umerudishwa kama awali. Hivyo, walioshuhudia wafikishe kwa wasiokuwepo.” Abu Shurayh aliulizwa: “Je, ‘Amr alikuambia nini?” Akasema: “Ee Abu Shurayh! Najua zaidi hivyo kuliko wewe. Makkah haitoi hifadhi wala kinga kwa mtu aliye asi (mtendaji madhambi), muuaji wala mwizi.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1832

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 12

 

 

 

 

09-Mlango

 

باب لاَ يُنَفَّرُ صَيْدُ الْحَرَمِ

 

Wanyama Katika Haram Hawafai Kufukuzwa Wala Kughasiwa 

 

 

 

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ الْمُثَنَّى، حَدَّثَنَا عَبْدُ الْوَهَّابِ، حَدَّثَنَا خَالِدٌ، عَنْ عِكْرِمَةَ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏"‏ إِنَّ اللَّهَ حَرَّمَ مَكَّةَ، فَلَمْ تَحِلَّ لأَحَدٍ قَبْلِي، وَلاَ تَحِلُّ لأَحَدٍ بَعْدِي، وَإِنَّمَا أُحِلَّتْ لِي سَاعَةً مِنْ نَهَارٍ، لاَ يُخْتَلَى خَلاَهَا، وَلاَ يُعْضَدُ شَجَرُهَا، وَلاَ يُنَفَّرُ صَيْدُهَا، وَلاَ تُلْتَقَطُ لُقَطَتُهَا إِلاَّ لِمُعَرِّفٍ ‏"‏‏.‏ وَقَالَ الْعَبَّاسُ يَا رَسُولَ اللَّهِ‏.‏ إِلاَّ الإِذْخِرَ لِصَاغَتِنَا وَقُبُورِنَا‏.‏ فَقَالَ ‏"‏ إِلاَّ الإِذْخِرَ ‏"‏‏.‏ وَعَنْ خَالِدٍ عَنْ عِكْرِمَةَ قَالَ هَلْ تَدْرِي مَا لاَ يُنَفَّرُ صَيْدُهَا هُوَ أَنْ يُنَحِّيَهُ مِنَ الظِّلِّ، يَنْزِلُ مَكَانَهُ‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) aemsema:

 

“Hakika Allaah Ameifanya Makkah kuwa Tukufu, hivyo si Halaal kabla yangu wala baada yangu. Hakika nilihalalishiwa (kupigana) kwa masaa machache ya mchana. Haifai kung’oa vichaka, au kukata miti, au kufukuza wanyama (mawindo) au kuokota Luqatw zake (vitu vilivyoanguka) isipokuwa kwa mtu atakayetangaza alichookota hadharani.” Al-‘Abbaas (رضي الله عنهما) akasema: “Ee Rasuli wa Allaah! Isipokuwa al-Idhkhir (mchaichai) kwani inatumiwa kwa ajili ya nyumba zetu na kwa makaburi yetu.” Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akakasema: “Ila al-Idhkhir.” ‘Ikrimah amesema: “Je, unajua maana ya kufukuza au kughasi mawindo? Hiyo ina maana ya kuwafukuza katika vivuli ili wewe ukae mahali pao.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1833

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 13

 

 

 

 

 

10-Mlango

 

باب لاَ يَحِلُّ الْقِتَالُ بِمَكَّةَ

Kupigana Kumekatazwa Makkah 

 

 

 

وَقَالَ أَبُو شُرَيْحٍ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُ عَنِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ: «لاَ يَسْفِكُ بِهَا دَمًا».

 

Na amesema Abu Shurayh (رضي الله عنه), kutoka kwa Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم): “Isimwagwe damu humo.”

 

 

حَدَّثَنَا عُثْمَانُ بْنُ أَبِي شَيْبَةَ، حَدَّثَنَا جَرِيرٌ، عَنْ مَنْصُورٍ، عَنْ مُجَاهِدٍ، عَنْ طَاوُسٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ قَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم يَوْمَ افْتَتَحَ مَكَّةَ ‏"‏ لاَ هِجْرَةَ وَلَكِنْ جِهَادٌ وَنِيَّةٌ، وَإِذَا اسْتُنْفِرْتُمْ فَانْفِرُوا، فَإِنَّ هَذَا بَلَدٌ حَرَّمَ اللَّهُ يَوْمَ خَلَقَ السَّمَوَاتِ وَالأَرْضَ، وَهُوَ حَرَامٌ بِحُرْمَةِ اللَّهِ إِلَى يَوْمِ الْقِيَامَةِ، وَإِنَّهُ لَمْ يَحِلَّ الْقِتَالُ فِيهِ لأَحَدٍ قَبْلِي، وَلَمْ يَحِلَّ لِي إِلاَّ سَاعَةً مِنْ نَهَارٍ، فَهُوَ حَرَامٌ بِحُرْمَةِ اللَّهِ إِلَى يَوْمِ الْقِيَامَةِ، لاَ يُعْضَدُ شَوْكُهُ، وَلاَ يُنَفَّرُ صَيْدُهُ، وَلاَ يَلْتَقِطُ لُقَطَتَهُ إِلاَّ مَنْ عَرَّفَهَا، وَلاَ يُخْتَلَى خَلاَهَا ‏"‏‏.‏ قَالَ الْعَبَّاسُ يَا رَسُولَ اللَّهِ‏.‏ إِلاَّ الإِذْخِرَ، فَإِنَّهُ لِقَيْنِهِمْ وَلِبُيُوتِهِمْ‏.‏ قَالَ قَالَ ‏"‏ إِلاَّ الإِذْخِرَ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Siku ya Fat-h (Ushindi wa) Makkah, Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Hakuna tena Hijrah (kuhama) kutoka Makkah lakini iliyobaki ni Jihaad (vita vya kupigania Uislamu) na niyyah, na pindi mkiitwa kuipigana Jihaad basi kimbilieni kutoka na kwenda hapo hapo kwani hakika Allaah Ameufanya mji huu (Makkah) kuwa Tukufu kuanzia kuumbwa kwa mbingu na ardhi na itabakia ni Tukufu mpaka Siku ya Qiyaamah kama Alivyoamuru Allaah. Na vita havikuruhusiwa ndani yake kwa yeyote, hata kwangu kuliruhusiwa kwa sehemu ya siku tu. Hivyo, ni Haram iliyotukuzwa na Allaah mpaka Siku ya Qiyaamah. Michongoma yake ising’olewe na wanyama wasifukuzwe; na Luqatw (vitu vilivyoanguka) visiokotwe isipokuwa kwa mtu ambaye atatangaza hadharani na nyasi zake zisikatwe.” Al-‘Abbaas (رضي الله عنهما)  akasema: “Ee Rasuli wa Allaah! Isipokuwa al-Idhkhir (mchaichai) kwani inatumiwa na wafua vyuma wetu na kwa matumiza ya nyumbani.” Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Ila al-Idhkhir.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1834

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 14

 

 

 

 

 

11-Mlango

باب الْحِجَامَةِ لِلْمُحْرِمِ

 

Hijaamah (Kuumika) Kwa Muhrim

 

 

 

وَكَوَى ابْنُ عُمَرَ ابْنَهُ وَهُوَ مُحْرِمٌ. وَيَتَدَاوَى مَا لَمْ يَكُنْ فِيهِ طِيبٌ.

Na Ibn ‘Umar (رضي الله عنهما) alimchoma chuma cha moto (kwa ajili ya tiba) mwanawe naye akiwa ni Muhrim, na inafaa kwa Muhrim kutibiwa kwa dawa zisizokuwa za manukato.

 

حَدَّثَنَا عَلِيُّ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ، حَدَّثَنَا سُفْيَانُ، قَالَ قَالَ عَمْرٌو أَوَّلُ شَىْءٍ سَمِعْتُ عَطَاءً، يَقُولُ سَمِعْتُ ابْنَ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ يَقُولُ احْتَجَمَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم وَهُوَ مُحْرِمٌ‏.‏ ثُمَّ سَمِعْتُهُ يَقُولُ حَدَّثَنِي طَاوُسٌ عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ فَقُلْتُ لَعَلَّهُ سَمِعَهُ مِنْهُمَا‏.‏

 

Amesimulia ‘Atwaa (رضي الله عنه):

 

Nimemsikia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) akisema: “Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alifanya Hijaamah (kuumika kupiga chuku) akiwa Muhrim.” Kisha nikamsikia akisema: Amenihadithia Twaawuws kutoka kwa Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما). Nikasema: Huenda amesikia kutoka kwao wawili.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1835

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 15

 

 

حَدَّثَنَا خَالِدُ بْنُ مَخْلَدٍ، حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ بِلاَلٍ، عَنْ عَلْقَمَةَ بْنِ أَبِي عَلْقَمَةَ، عَنْ عَبْدِ الرَّحْمَنِ الأَعْرَجِ، عَنِ ابْنِ بُحَيْنَةَ ـ رضى الله عنه ـ قَالَ احْتَجَمَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم وَهْوَ مُحْرِمٌ بِلَحْىِ جَمَلٍ فِي وَسَطِ رَأْسِهِ‏.‏

 

Amesimulia Ibn Buhaynah (رضي الله عنه):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) alifanya Hijaamah (kuumika, chuku) katikati ya kichwa chake, akiwa Muhrim mahali panapoitwa Lahy Jamal.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1836

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 16

 

 

 

 

12-Mlango

 

باب تَزْوِيجِ الْمُحْرِمِ

Kumuoa Muhrim

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْمُغِيرَةِ عَبْدُ الْقُدُّوسِ بْنُ الْحَجَّاجِ، حَدَّثَنَا الأَوْزَاعِيُّ، حَدَّثَنِي عَطَاءُ بْنُ أَبِي رَبَاحٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم تَزَوَّجَ مَيْمُونَةَ وَهُوَ مُحْرِمٌ‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) alimuoa Maymuwnah akiwa Muhrim (Nikaah yaani sherehe ya ndoa pekee ndio iliyofanywa).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1837

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 17

 

 

 

 

13-Mlango

 

باب مَا يُنْهَى مِنَ الطِّيبِ لِلْمُحْرِمِ وَالْمُحْرِمَةِ

 

Manukato Yanayokatazwa Kwa Muhrim (Mwanamme Au Mwanamke)  

 

 

 

وَقَالَتْ عَائِشَةُ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهَا لاَ تَلْبَسُ الْمُحْرِمَةُ ثَوْبًا بِوَرْسٍ أَوْ زَعْفَرَانٍ.

 

‘Aaishah (رضي الله عنها) amesema: “Mwanamke Muhrim hafai kuvaa nguo zilizotiwa manukato ya wars au zaafarani.

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يَزِيدَ، حَدَّثَنَا اللَّيْثُ، حَدَّثَنَا نَافِعٌ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عُمَرَ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ قَامَ رَجُلٌ فَقَالَ يَا رَسُولَ اللَّهِ مَاذَا تَأْمُرُنَا أَنْ نَلْبَسَ مِنَ الثِّيَابِ فِي الإِحْرَامِ فَقَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ لاَ تَلْبَسُوا الْقَمِيصَ وَلاَ السَّرَاوِيلاَتِ وَلاَ الْعَمَائِمَ، وَلاَ الْبَرَانِسَ إِلاَّ أَنْ يَكُونَ أَحَدٌ لَيْسَتْ لَهُ نَعْلاَنِ، فَلْيَلْبَسِ الْخُفَّيْنِ، وَلْيَقْطَعْ أَسْفَلَ مِنَ الْكَعْبَيْنِ، وَلاَ تَلْبَسُوا شَيْئًا مَسَّهُ زَعْفَرَانٌ، وَلاَ الْوَرْسُ، وَلاَ تَنْتَقِبِ الْمَرْأَةُ الْمُحْرِمَةُ وَلاَ تَلْبَسِ الْقُفَّازَيْنِ ‏"‏‏.‏ تَابَعَهُ مُوسَى بْنُ عُقْبَةَ وَإِسْمَاعِيلُ بْنُ إِبْرَاهِيمَ بْنِ عُقْبَةَ وَجُوَيْرِيَةُ وَابْنُ إِسْحَاقَ فِي النِّقَابِ وَالْقُفَّازَيْنِ‏.‏ وَقَالَ عُبَيْدُ اللَّهِ وَلاَ وَرْسٌ وَكَانَ يَقُولُ لاَ تَتَنَقَّبِ الْمُحْرِمَةُ، وَلاَ تَلْبَسِ الْقُفَّازَيْنِ‏.‏ وَقَالَ مَالِكٌ عَنْ نَافِعٍ عَنِ ابْنِ عُمَرَ لاَ تَتَنَقَّبِ الْمُحْرِمَةُ‏.‏ وَتَابَعَهُ لَيْثُ بْنُ أَبِي سُلَيْمٍ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin ‘Umar (رضي الله عنهما):

 

Aliinuka mtu na kuuliza: “Ee Rasuli wa Allaah! Unatuamrisha nguo gani tuwe tunavaa katika Ihraam?”    Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Msivae shati wala suruwali wala kilemba (au kitambara cha kichwa) au ukaya wa joho, lakini ikiwa mtu hana viatu anaweza kuvaa khuff (soksi au za ngozi) ikiwa hazijafika kifundo (tindi) cha mguu. Na usivae chochote kilichotiwa manukato ya wars au zaafarani. Na Muhrim mwanamke asivae niqaab wala glavu za mikono.”

 

Wamefuata Muwsaa bin ‘Uqbah, Ismaa‘iyl bin Ibraahiym bin ‘Uqbah, Juwayriyyah na Ibn Is-haaq kuhusiana na niqaab na glavu. Na amesema ‘Ubaydullaah: “Wala wars.” Na alikuwa akisema: “Muhrim mwanamke hafai kuvaa niqaab wala glavu. Na amepokea Maalik kutoka kwa Naafi‘ kutoka kwa Ibn ‘Umar (رضي الله عنهما): “Muhrim mwanamke havai niqaab.” Na akaungwa katika hilo na Layth bin Abi Sulaym.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1838

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 18

 

 

 

حَدَّثَنَا قُتَيْبَةُ، حَدَّثَنَا جَرِيرٌ، عَنْ مَنْصُورٍ، عَنِ الْحَكَمِ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ جُبَيْرٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ وَقَصَتْ بِرَجُلٍ مُحْرِمٍ نَاقَتُهُ، فَقَتَلَتْهُ، فَأُتِيَ بِهِ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم فَقَالَ ‏ "‏ اغْسِلُوهُ، وَكَفِّنُوهُ، وَلاَ تُغَطُّوا رَأْسَهُ، وَلاَ تُقَرِّبُوهُ طِيبًا، فَإِنَّهُ يُبْعَثُ يُهِلُّ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

“Muhrim mmoja alikanyagwa na ngamia jike wake akaletwa kwa Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akiwa amefariki. Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Mwogesheni na mkafinini, lakini msifunike kichwa chake wala msilete manukato karibu yake kwani atafufuliwa huku akileta Talbiyah.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1839

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 19

 

 

 

 

14-Mlango

 

باب الاِغْتِسَالِ لِلْمُحْرِمِ

Muhrim Kuoga

 

 

 

وَقَالَ ابْنُ عَبَّاسٍ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُمَا يَدْخُلُ الْمُحْرِمُ الْحَمَّامَ. وَلَمْ يَرَ ابْنُ عُمَرَ وَعَائِشَةُ بِالْحَكِّ بَأْسًا.

 

Na Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) amesema: “Aliyehirimia anaweza kuingia chooni kuoga.” Naye Ibn ‘Umar na ‘Aaishah (رضي الله عنهما) wanaona hakuna tatizo kwa Muhrim kukuna mwili wake.

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يُوسُفَ، أَخْبَرَنَا مَالِكٌ، عَنْ زَيْدِ بْنِ أَسْلَمَ، عَنْ إِبْرَاهِيمَ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ حُنَيْنٍ، عَنْ أَبِيهِ، أَنَّ عَبْدَ اللَّهِ بْنَ الْعَبَّاسِ، وَالْمِسْوَرَ بْنَ مَخْرَمَةَ، اخْتَلَفَا بِالأَبْوَاءِ، فَقَالَ عَبْدُ اللَّهِ بْنُ عَبَّاسٍ يَغْسِلُ الْمُحْرِمُ رَأْسَهُ‏.‏ وَقَالَ الْمِسْوَرُ لاَ يَغْسِلُ الْمُحْرِمُ رَأْسَهُ‏.‏ فَأَرْسَلَنِي عَبْدُ اللَّهِ بْنُ الْعَبَّاسِ إِلَى أَبِي أَيُّوبَ الأَنْصَارِيِّ، فَوَجَدْتُهُ يَغْتَسِلُ بَيْنَ الْقَرْنَيْنِ، وَهُوَ يُسْتَرُ بِثَوْبٍ، فَسَلَّمْتُ عَلَيْهِ فَقَالَ مَنْ هَذَا فَقُلْتُ أَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ حُنَيْنٍ، أَرْسَلَنِي إِلَيْكَ عَبْدُ اللَّهِ بْنُ الْعَبَّاسِ، أَسْأَلُكَ كَيْفَ كَانَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم يَغْسِلُ رَأْسَهُ، وَهُوَ مُحْرِمٌ، فَوَضَعَ أَبُو أَيُّوبَ يَدَهُ عَلَى الثَّوْبِ، فَطَأْطَأَهُ حَتَّى بَدَا لِي رَأْسُهُ ثُمَّ قَالَ لإِنْسَانٍ يَصُبُّ عَلَيْهِ اصْبُبْ‏.‏ فَصَبَّ عَلَى رَأْسِهِ، ثُمَّ حَرَّكَ رَأْسَهُ بِيَدَيْهِ فَأَقْبَلَ بِهِمَا وَأَدْبَرَ وَقَالَ هَكَذَا رَأَيْتُهُ صلى الله عليه وسلم يَفْعَلُ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin Hunayn (رضي الله عنه):

 

‘Abdullaah bin ‘Abbaas na Al-Miswar bin Makhramah (رضي الله عنهما) walitofautiana wakiwa Abwaa. ‘Abdullaah bin akasema: “Aliyehirimia anaweza kuosha kichwa chake.” Ama Al-Miswar amesema: “Aliyehirimia haoshi kichwa chake.” ‘Abdullaah bin ‘Abbaas akanituma kwa Abu Ayyuwb Al-Answariy (رضي الله عنه) nikamkuta anaoga baina ya nguzo mbili za mbao (za kisima) huku amesitiriwa kwa nguo. Nikamtolea Salaam akauliza: “Nani huyu?” Nikamjibu: “Mimi ni ‘Abdullaah bin Hunayn, nimetumwa kwako na ‘Abdullaah bin ‘Abbaas, nikuulize namna Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alivyokuwa akiosha kichwa chake   akiwa katika Ihraam?” Abu Ayyuwb akashika kipande cha nguo na kuiteremsha chini mpaka kikanitokea kichwa chake, kisha akamwambia mtu ammiminie maji kichwani mwake. Naye akammiminia maji kichwani mwake, naye (Abu Ayyuwb) akakisugua kichwa chake kwa mikono yake, akaipeleka mbele na akairudisha nyuma, akaniambia: “Hivi ndivyo nilivyomuona Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akifanya.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1840

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 20

 

 

 

 

 

15-Mlango

 

باب لُبْسِ الْخُفَّيْنِ لِلْمُحْرِمِ إِذَا لَمْ يَجِدِ النَّعْلَيْنِ

 

Muhrim Kuvaa Khuff Akiwa Hana Viatu

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْوَلِيدِ، حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، قَالَ أَخْبَرَنِي عَمْرُو بْنُ دِينَارٍ، سَمِعْتُ جَابِرَ بْنَ زَيْدٍ، سَمِعْتُ ابْنَ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ سَمِعْتُ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم يَخْطُبُ بِعَرَفَاتٍ ‏ "‏ مَنْ لَمْ يَجِدِ النَّعْلَيْنِ فَلْيَلْبَسِ الْخُفَّيْنِ، وَمَنْ لَمْ يَجِدْ إِزَارًا فَلْيَلْبَسْ سَرَاوِيلَ ‏"‏‏.‏ لِلْمُحْرِمِ‏.‏

 

Amesimulia Jaabir Bin Zayd (رضي الله عنهما):

 

Nimesikia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) akisema: “Nilimsikia Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akikhutubia akiwa ‘Arafah: “Asiyepata viatu vya kupachika, basi avae khuff mbili na Muhrim asiyepata Izaar (kikoi, shuka) avae suruwali.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1841

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 21

 

 

 

حَدَّثَنَا أَحْمَدُ بْنُ يُونُسَ، حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ سَعْدٍ، حَدَّثَنَا ابْنُ شِهَابٍ، عَنْ سَالِمٍ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ ـ رضى الله عنه ـ سُئِلَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم مَا يَلْبَسُ الْمُحْرِمُ مِنَ الثِّيَابِ فَقَالَ ‏ "‏ لاَ يَلْبَسِ الْقَمِيصَ، وَلاَ الْعَمَائِمَ، وَلاَ السَّرَاوِيلاَتِ، وَلاَ الْبُرْنُسَ، وَلاَ ثَوْبًا مَسَّهُ زَعْفَرَانٌ وَلاَ وَرْسٌ، وَإِنْ لَمْ يَجِدْ نَعْلَيْنِ فَلْيَلْبَسِ الْخُفَّيْنِ، وَلْيَقْطَعْهُمَا حَتَّى يَكُونَا أَسْفَلَ مِنَ الْكَعْبَيْنِ ‏"

 

Amesimulia Saalim (رضي الله عنه):

 

Kutoka kwa ‘Abdullaah (رضي الله عنه) kuwa Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) aliulizwa: “Ni nguo gani anafaa Muhrim kuvaa?” Akasema: “Hafai kuvaa shati, kilemba, suruwali, ukaya wa joho wala nguo iliyotiwa manukato ya zaafarani au wars. Na ikiwa viatu (vya kupachika) havipo, anaweza akavaa khuff lakini azikate ziwe chini ya vifundo viwili.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1842

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 22

 

 

 

 

16-Mlango

 

باب إِذَا لَمْ يَجِدِ الإِزَارَ فَلْيَلْبَسِ السَّرَاوِيلَ

 

Ikiwa Hakuna Izaar Muhrim Anaweza Kuvaa Suruwali

 

 

 

حَدَّثَنَا آدَمُ، حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، حَدَّثَنَا عَمْرُو بْنُ دِينَارٍ، عَنْ جَابِرِ بْنِ زَيْدٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ خَطَبَنَا النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم بِعَرَفَاتٍ فَقَالَ ‏ "‏ مَنْ لَمْ يَجِدِ الإِزَارَ فَلْيَلْبَسِ السَّرَاوِيلَ، وَمَنْ لَمْ يَجِدِ النَّعْلَيْنِ فَلْيَلْبَسِ الْخُفَّيْنِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Jaabir Bin Zayd (رضي الله عنهما):

 

Kutoka kwa Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) ambaye amesema: Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) alitukhutubia ‘Arafah, akasema: “Asiyepata Izaar avae suruwali, na asiyepata viatu (vya kupachika) avae khuff (Soksi).”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1843

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 23

 

 

 

 

17-Mlango

 

باب لُبْسِ السِّلاَحِ لِلْمُحْرِمِ

Muhrim Kuchukua Silaha

 

 

 

 

وَقَالَ عِكْرِمَةُ إِذَا خَشِيَ الْعَدُوَّ لَبِسَ السِّلاَحَ وَافْتَدَى. وَلَمْ يُتَابَعْ عَلَيْهِ فِي الْفِدْيَةِ.

 

‘Ikrimah amesema: “Muhrim anaweza kubeba silaha akikhofia adui, lakini alipe fidyah.” Hakuna Mwanachuoni anayekubaliana naye katika hilo la kutoa fidyah.

 

 

 

حَدَّثَنَا عُبَيْدُ اللَّهِ، عَنْ إِسْرَائِيلَ، عَنْ أَبِي إِسْحَاقَ، عَنِ الْبَرَاءِ ـ رضى الله عنه ـ اعْتَمَرَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم فِي ذِي الْقَعْدَةِ، فَأَبَى أَهْلُ مَكَّةَ أَنْ يَدَعُوهُ يَدْخُلُ مَكَّةَ، حَتَّى قَاضَاهُمْ لاَ يُدْخِلُ مَكَّةَ سِلاَحًا إِلاَّ فِي الْقِرَابِ‏.‏

Amesimulia Al-Baraa (رضي الله عنه):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) alihirimia kwa ajili ya ‘Umrah katika mwezi wa Dhul-Qa‘dah lakini watu wa Makkah wakakataa kumwacha kuingia Makkah mpaka akakubali kwa sharti ya kuwa hatoingia Makkah na silaha ila zimo katika mifuniko yake ya kinga.   

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1844

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 24

 

 

 

 

18-Mlango

 

باب دُخُولِ الْحَرَمِ وَمَكَّةَ بِغَيْرِ إِحْرَامٍ

Kuingia Haram Na Makkah Pasi Na Ihraam

 

 

 

وَدَخَلَ ابْنُ عُمَرَ. وَإِنَّمَا أَمَرَ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ بِالإِهْلاَلِ لِمَنْ أَرَادَ الْحَجَّ وَالْعُمْرَةَ، وَلَمْ يَذْكُرْ لِلْحَطَّابِينَ وَغَيْرِهِمْ.

 

Na Ibn ‘Umar (رضي الله عنهما) aliingia bila Ihraam.

 

Na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) aliamuru wenye niyyah ya kufanya Hajj na ‘Umrah kuhirimia, lakini hakutaja wanaoingia (Haram) kwa shughuli za mara kwa mara na wengineo.

 

 

 

حَدَّثَنَا مُسْلِمٌ، حَدَّثَنَا وُهَيْبٌ، حَدَّثَنَا ابْنُ طَاوُسٍ، عَنْ أَبِيهِ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم وَقَّتَ لأَهْلِ الْمَدِينَةِ ذَا الْحُلَيْفَةِ، وَلأَهْلِ نَجْدٍ قَرْنَ الْمَنَازِلِ، وَلأَهْلِ الْيَمَنِ يَلَمْلَمَ، هُنَّ لَهُنَّ وَلِكُلِّ آتٍ أَتَى عَلَيْهِنَّ مِنْ غَيْرِهِمْ مِمَّنْ أَرَادَ الْحَجَّ وَالْعُمْرَةَ، فَمَنْ كَانَ دُونَ ذَلِكَ فَمِنْ حَيْثُ أَنْشَأَ، حَتَّى أَهْلُ مَكَّةَ مِنْ مَكَّةَ‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) aliweka Dhul-Hulayfah kuwa ni Miyqaat[1] ya watu wa Madiynah; Qarn Al-Manaazil kwa watu wa Najd; Yalamlam kwa watu wa Yemen. Hizi Miyqaat kwa watu wao na pia kwa wanaozipitia (kutoka sehemu zisizokuwa hizo) kwa niyyah ya kutekeleza Hajj au ‘Umrah. Na wenye kuishi ndani ya hizi Miyqaat wanaweza kuhirimia pale wanapoanzia; hata watu wa Makkah wanaweza kuhirimia Makkah.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1845

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 25

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يُوسُفَ، أَخْبَرَنَا مَالِكٌ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ أَنَسِ بْنِ مَالِكٍ ـ رضى الله عنه ـ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم دَخَلَ عَامَ الْفَتْحِ، وَعَلَى رَأْسِهِ الْمِغْفَرُ، فَلَمَّا نَزَعَهُ جَاءَ رَجُلٌ، فَقَالَ إِنَّ ابْنَ خَطَلٍ مُتَعَلِّقٌ بِأَسْتَارِ الْكَعْبَةِ‏.‏ فَقَالَ ‏ "‏ اقْتُلُوهُ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Anas Bin Maalik (رضي الله عنه):

 

Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) aliingia Makkah mwaka wa Fat-h (Ushindi, ufunguzi) kuuteka mji akiwa amevaa kofia ya chuma. Alipoivaa alikuja mtu akamwambia: “Hakika Ibn Khatwal ameshikilia (kujikinga kwa) shuka linalofunika Al-Ka‘bah.” Akasema: “Muueni.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1846

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth:26

 

 

 

 

19-Mlango

 

باب إِذَا أَحْرَمَ جَاهِلاً وَعَلَيْهِ قَمِيصٌ

 

Anapohirimia Mtu Akiwa Amevaa Shati Kwa Ujahili (Je, Atawajibika Fidyah?)

 

 

 

وَقَالَ عَطَاءٌ إِذَا تَطَيَّبَ أَوْ لَبِسَ جَاهِلاً أَوْ نَاسِيًا فَلاَ كَفَّارَةَ عَلَيْهِ.

 

Na ‘Atwaa’ amesema: “Ikiwa Muhrim atajipaka manukato au akavaa nguo zilizoshonwa kwa ujahili au kusahau hana kafara juu yake.”

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْوَلِيدِ، حَدَّثَنَا هَمَّامٌ، حَدَّثَنَا عَطَاءٌ، قَالَ حَدَّثَنِي صَفْوَانُ بْنُ يَعْلَى، عَنْ أَبِيهِ، قَالَ كُنْتُ مَعَ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم فَأَتَاهُ رَجُلٌ عَلَيْهِ جُبَّةٌ فِيهِ أَثَرُ صُفْرَةٍ أَوْ نَحْوُهُ، وَكَانَ عُمَرُ يَقُولُ لِي تُحِبُّ إِذَا نَزَلَ عَلَيْهِ الْوَحْىُ أَنْ تَرَاهُ فَنَزَلَ عَلَيْهِ ثُمَّ سُرِّيَ عَنْهُ فَقَالَ ‏ "‏ اصْنَعْ فِي عُمْرَتِكَ مَا تَصْنَعُ فِي حَجِّكَ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Swafwaan Bin Ya’la (رضي الله عنه):

Kutoka kwa baba yake:

 

Nilikuwa pamoja na Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akamjia mtu aliyekuwa amevaa juba lenye athari ya manukato manjano au mfano wake. ‘Umar (رضي الله عنه) akaniambia: “Je, unapenda kumuona Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) pindi Wahy unapomteremkia?” Akataremshiwa Wahyi wakati huo. Wahy ulipokwisha, Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akamwambia (yule mtu): “Fanya katika ‘Umrah yako kama unavyofanya katika Hajj yako.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1847

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 27

 

 

وَعَضَّ رَجُلٌ يَدَ رَجُلٍ ـ يَعْنِي فَانْتَزَعَ ثَنِيَّتَهُ ـ فَأَبْطَلَهُ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم‏.

 Mtu mmoja alimgata mkono mwenziwe, katika hali hiyo mtu wa pili alivunja jino moja la mbele la mtu wa kwanza na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akamsamehe (yule wa pili).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1848

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 28

 

 

 

 

20-Mlango

 

باب الْمُحْرِمِ يَمُوتُ بِعَرَفَةَ

Muhrim Anapofariki ‘Arafah

 

 

 

وَلَمْ يَأْمُرِ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ أَنْ يُؤَدَّى عَنْهُ بَقِيَّةُ الْحَجِّ.

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) hakumuamuru yeyote kumkamilishia aliyefariki yaliyobaki katika Hijjah yake

 

 

حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ حَرْبٍ، حَدَّثَنَا حَمَّادُ بْنُ زَيْدٍ، عَنْ عَمْرِو بْنِ دِينَارٍ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ جُبَيْرٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ بَيْنَا رَجُلٌ وَاقِفٌ مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم بِعَرَفَةَ إِذْ وَقَعَ عَنْ رَاحِلَتِهِ، فَوَقَصَتْهُ ـ أَوْ قَالَ فَأَقْعَصَتْهُ ـ فَقَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ اغْسِلُوهُ بِمَاءٍ وَسِدْرٍ، وَكَفِّنُوهُ فِي ثَوْبَيْنِ ـ أَوْ قَالَ ثَوْبَيْهِ ـ وَلاَ تُحَنِّطُوهُ، وَلاَ تُخَمِّرُوا رَأْسَهُ، فَإِنَّ اللَّهَ يَبْعَثُهُ يَوْمَ الْقِيَامَةِ يُلَبِّي ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Mtu mmoja alikuwa amesimama pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) ‘Arafah, mara akaanguka kutoka katika kipando chake na kukanyagwa shingo yake. Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Mwosheni na maji na sidr na mkafinini kwa nguo mbili.” Au alisema: “Kwa nguo zake wala   msimtie manukato wala kumfinika kichwa chake, kwani Allaah Atamfufua Siku ya Qiyaamah akiwa anatamka Talbiyah.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1849

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 29

 

 

 

حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ حَرْبٍ، حَدَّثَنَا حَمَّادٌ، عَنْ أَيُّوبَ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ جُبَيْرٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ بَيْنَا رَجُلٌ وَاقِفٌ مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم بِعَرَفَةَ إِذْ وَقَعَ عَنْ رَاحِلَتِهِ فَوَقَصَتْهُ ـ أَوْ قَالَ فَأَوْقَصَتْهُ ـ فَقَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ اغْسِلُوهُ بِمَاءٍ وَسِدْرٍ، وَكَفِّنُوهُ فِي ثَوْبَيْنِ، وَلاَ تَمَسُّوهُ طِيبًا، وَلاَ تُخَمِّرُوا رَأْسَهُ، وَلاَ تُحَنِّطُوهُ، فَإِنَّ اللَّهَ يَبْعَثُهُ يَوْمَ الْقِيَامَةِ مُلَبِّيًا ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Mtu mmoja alikuwa amesimama pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) ‘Arafah, mara akaanguka kutoka katika kipando chake na kukanyagwa shingo yake. Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Mwosheni na maji na sidr na mkafinini kwa nguo mbili, msimtie manukato wala kumfinika kichwa chake, kwani Allaah Atamfufua Siku ya Qiyaamah akiwa anatamka Talbiyah.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1850

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 30

 

 

 

 

21-Mlango

 

باب سُنَّةِ الْمُحْرِمِ إِذَا مَاتَ

Sunnah Ya Kumzika Muhrim Anayefariki

 

 

 

 

حَدَّثَنَا يَعْقُوبُ بْنُ إِبْرَاهِيمَ، حَدَّثَنَا هُشَيْمٌ، أَخْبَرَنَا أَبُو بِشْرٍ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ جُبَيْرٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ رَجُلاً، كَانَ مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم فَوَقَصَتْهُ نَاقَتُهُ، وَهُوَ مُحْرِمٌ، فَمَاتَ، فَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم " اغْسِلُوهُ بِمَاءٍ وَسِدْرٍ، وَكَفِّنُوهُ فِي ثَوْبَيْهِ، وَلاَ تَمَسُّوهُ بِطِيبٍ، وَلاَ تُخَمِّرُوا رَأْسَهُ، فَإِنَّهُ يُبْعَثُ يَوْمَ الْقِيَامَةِ مُلَبِّيًا"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Mtu mmoja alikuwa amesimama pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم), mara ngamia wake akamkanyaga shingo yake. Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Mwosheni na maji na sidr na mkafinini kwa nguo yake, msimtie manukato wala kumfinika kichwa chake, kwani Allaah Atamfufua Siku ya Qiyaamah akiwa anatamka Talbiyah.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth:1851

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 31

 

 

 

 

22-Mlango

 

باب الْحَجِّ وَالنُّذُورِ عَنِ الْمَيِّتِ وَالرَّجُلُ يَحُجُّ عَنِ الْمَرْأَةِ‏

 

Kutekeleza Hijah Kwa Niaba Ya Maiti Na Kutekeleza Nadhiri Zake, Na Mtu Kumfanyia Hajj Mwanamke

 

 

 

 

حَدَّثَنَا مُوسَى بْنُ إِسْمَاعِيلَ، حَدَّثَنَا أَبُو عَوَانَةَ، عَنْ أَبِي بِشْرٍ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ جُبَيْرٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ امْرَأَةً، مِنْ جُهَيْنَةَ جَاءَتْ إِلَى النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم فَقَالَتْ إِنَّ أُمِّي نَذَرَتْ أَنْ تَحُجَّ، فَلَمْ تَحُجَّ حَتَّى مَاتَتْ أَفَأَحُجُّ عَنْهَا قَالَ ‏ "‏ نَعَمْ‏.‏ حُجِّي عَنْهَا، أَرَأَيْتِ لَوْ كَانَ عَلَى أُمِّكِ دَيْنٌ أَكُنْتِ قَاضِيَةً اقْضُوا اللَّهَ، فَاللَّهُ أَحَقُّ بِالْوَفَاءِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Mwanamke wa kabila la Juhaynah alikuja kwa Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akamwambia: “Mama yangu aliweka nadhiri ya kutekeleza Hajj lakini alifariki kabla ya kuhiji. Je, nimuhijie?” Akasema: “Naam!  Je, ingelikuwa mama yako ana deni, si ungelimlipia? Hivyo, mlipie deni la Allaah kwani Allaah Ana haki zaidi ya kulipwa.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1852

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 32

 

 

 

 

23-Mlango

 

باب الْحَجِّ عَمَّنْ لاَ يَسْتَطِيعُ الثُّبُوتَ عَلَى الرَّاحِلَةِ

 

Kumhijia Asiyeweza Kukaa Vizuri Kwenye Kipando

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو عَاصِمٍ، عَنِ ابْنِ جُرَيْجٍ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ سُلَيْمَانَ بْنِ يَسَارٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ، عَنِ الْفَضْلِ بْنِ عَبَّاسٍ رضي الله عنهما أَنَّ امْرَأَةً ح.

 

Amesimulia Al-Fadhwl Bin ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Mwanamke ….

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1853

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 33

 

 

 

حَدَّثَنَا مُوسَى بْنُ إِسْمَاعِيلَ، حَدَّثَنَا عَبْدُ الْعَزِيزِ بْنُ أَبِي سَلَمَةَ، حَدَّثَنَا ابْنُ شِهَابٍ عَنْ سُلَيْمَانَ بْنِ يَسَارٍ عَنِ الْفَضْلِ بْنِ عَبَّاسٍ رضي الله عنهما قال جَاءَتِ امْرَأَةٌ مِنْ خَثْعَمَ، عَامَ حَجَّةِ الْوَدَاعِ، قَالَتْ: يَا رَسُولَ اللَّهِ إِنَّ فَرِيضَةَ اللَّهِ عَلَى عِبَادِهِ فِي الْحَجِّ أَدْرَكَتْ أَبِي شَيْخًا كَبِيرًا، لاَ يَسْتَطِيعُ أَنْ يَسْتَوِيَ عَلَى الرَّاحِلَةِ فَهَلْ يَقْضِى عَنْهُ أَنْ أَحُجَّ عَنْهُ قَالَ: "نَعَمْ".

 

Amesimulia Al-Fadhwl Bin ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Alikuja mwanamke wa kabila la Khath‘am katika mwaka wa Hajjatul-Wadaa’ (Hajj ya kuaga ya Nabiy صلى الله عليه وآله وسلم)  akasema:  “Ee Rasuli wa Allaah! Hakika faradhi ya Allaah imemkuta baba yangu akiwa mzee kikongwe, hawezi kukaa vizuri kwenye kipando. Je, faradhi itatimia nikimhijia?” Akasema: “Naam.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1854

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 34

 

 

 

 

 

24-Mlango

 

باب حَجِّ الْمَرْأَةِ عَنِ الرَّجُلِ

 

Hijjah Ya Mwanamke Kwa Niaba Ya Mwanamme

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ مَسْلَمَةَ، عَنْ مَالِكٍ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ سُلَيْمَانَ بْنِ يَسَارٍ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ كَانَ الْفَضْلُ رَدِيفَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم فَجَاءَتِ امْرَأَةٌ مِنْ خَثْعَمٍ، فَجَعَلَ الْفَضْلُ يَنْظُرُ إِلَيْهَا، وَتَنْظُرُ إِلَيْهِ فَجَعَلَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم يَصْرِفُ وَجْهَ الْفَضْلِ إِلَى الشِّقِّ الآخَرِ، فَقَالَتْ إِنَّ فَرِيضَةَ اللَّهِ أَدْرَكَتْ أَبِي شَيْخًا كَبِيرًا، لاَ يَثْبُتُ عَلَى الرَّاحِلَةِ، أَفَأَحُجُّ عَنْهُ قَالَ ‏ "‏ نَعَمْ ‏"‏‏.‏ وَذَلِكَ فِي حَجَّةِ الْوَدَاعِ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah Bin ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Al-Fadhwl alikuwa amepanda kipando nyuma ya Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) na alikuja mwanamke wa kabila la Khath‘am.  Al-Fadhwl akawa anamtazama naye pia akawa anamtazama. Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akageuza uso wa Al-Fadhwl upande mwengine. (Yule mwanamke) Akasema: “Ee Rasuli wa Allaah! Hakika faradhi ya Allaah imemkuta baba yangu akiwa mzee kikongwe, hawezi kukaa vizuri kwenye kipando. Je, faradhi itatimia nikimhijia?” Akasema: “Naam.” Hivyo ilitokea katika Hajjatul-Wadaa (Hijjah ya kuaga ya Nabiy صلى الله عليه وآله وسلم).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1855

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 35

 

 

 

 

 

25-Mlango

 

باب حَجِّ الصِّبْيَانِ

Hajj Ya Watoto 

 

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو النُّعْمَانِ، حَدَّثَنَا حَمَّادُ بْنُ زَيْدٍ، عَنْ عُبَيْدِ اللَّهِ بْنِ أَبِي يَزِيدَ، قَالَ سَمِعْتُ ابْنَ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ يَقُولُ بَعَثَنِي ـ أَوْ قَدَّمَنِي ـ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم فِي الثَّقَلِ مِنْ جَمْعٍ بِلَيْلٍ‏.‏

 

 

Amesimulia ‘Ubaydullaah Bin Abi Yaziyd (رضي الله عنه):

 

Nimemsikia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) akisema: “Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) alinituma au alinitanguliza mimi na mzigo kutoka Jam‘ (Muzdalifah) usiku.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1856

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 36

 

 

حَدَّثَنَا إِسْحَاقُ، أَخْبَرَنَا يَعْقُوبُ بْنُ إِبْرَاهِيمَ، حَدَّثَنَا ابْنُ أَخِي ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ عَمِّهِ، أَخْبَرَنِي عُبَيْدُ اللَّهِ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عُتْبَةَ بْنِ مَسْعُودٍ، أَنَّ عَبْدَ اللَّهِ بْنَ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ أَقْبَلْتُ وَقَدْ نَاهَزْتُ الْحُلُمَ، أَسِيرُ عَلَى أَتَانٍ لِي، وَرَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَائِمٌ يُصَلِّي بِمِنًى، حَتَّى سِرْتُ بَيْنَ يَدَىْ بَعْضِ الصَّفِّ الأَوَّلِ، ثُمَّ نَزَلْتُ عَنْهَا فَرَتَعَتْ، فَصَفَفْتُ مَعَ النَّاسِ وَرَاءَ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم‏.‏ وَقَالَ يُونُسُ عَنِ ابْنِ شِهَابٍ بِمِنًى فِي حَجَّةِ الْوَدَاعِ‏.‏

 

 

Amesimulia ‘Ubaydullaah Bin ‘Abdillaahi Bin ‘Utbah Bn Mas’uwd (رضي الله عنه):

 

‘Abdullaah bin ‘Abbaas (رضي الله عنهما) amesema: “Nilikuja huku nimempanda punda wangu jike na ndio kwanza nimebaleghe. Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) alikuwa amesimama anaswali Minaa. Nilipita mbele ya Swaff ya kwanza kisha nikashuka, na mnyama wangu akaanza kulisha. Niliunga Swaff pamoja na watu nyuma ya Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم).”

 

Na amepokea Yuwnus kutoka kwa Ibn Shihaab: Hiyo ilitokea Minaa wakati wa Hajjatul-Wadaa’ (Hajj ya kuaga ya Nabiy صلى الله عليه وآله وسلم)  

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1857

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 37

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ الرَّحْمَنِ بْنُ يُونُسَ، حَدَّثَنَا حَاتِمُ بْنُ إِسْمَاعِيلَ، عَنْ مُحَمَّدِ بْنِ يُوسُفَ، عَنِ السَّائِبِ بْنِ يَزِيدَ، قَالَ حُجَّ بِي مَعَ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم وَأَنَا ابْنُ سَبْعِ سِنِينَ‏.‏

 

Amesimulia As-Saaib Bin Yaziyd (رضي الله عنه):

 

Nilihiji na Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) (pamoja na wazazi wangu) nikiwa mvulana wa miaka saba.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1858

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 38

 

 

 

حَدَّثَنَا عَمْرُو بْنُ زُرَارَةَ، أَخْبَرَنَا الْقَاسِمُ بْنُ مَالِكٍ، عَنِ الْجُعَيْدِ بْنِ عَبْدِ الرَّحْمَنِ، قَالَ سَمِعْتُ عُمَرَ بْنَ عَبْدِ الْعَزِيزِ، يَقُولُ لِلسَّائِبِ بْنِ يَزِيدَ، وَكَانَ قَدْ حُجَّ بِهِ فِي ثَقَلِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم‏.‏

 

Amesimulia Al-Ju’ayd Bin ‘Abdir-Rahmaan (رضي الله عنه):

 

Nilimsikia ‘Umar bin ‘Abdil-‘Aziyz akizungumzia kuhusu As-Saa’ib bin Yaziyd kuwa alihiji akiwa amechukuliwa na mizigo Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1859

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 39

 

 

 

 

 

26-Mlango

 

باب حَجِّ النِّسَاءِ

Hajj Ya Wanawake

 

 

 

وَقَالَ لِي أَحْمَدُ بْنُ مُحَمَّدٍ حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ، عَنْ أَبِيهِ، عَنْ جَدِّهِ، أَذِنَ عُمَرُ ـ رضى الله عنه ـ لأَزْوَاجِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم فِي آخِرِ حَجَّةٍ حَجَّهَا، فَبَعَثَ مَعَهُنَّ عُثْمَانَ بْنَ عَفَّانَ وَعَبْدَ الرَّحْمَنِ بْنَ عَوْفٍ‏.‏

 

Amesimulia Babu Yake Ibraahiym (رضي الله عنه):

 

‘Umar (رضي الله عنه) katika Hijjah yake ya mwisho aliyohiji, alitoa idhini kwa wakeze Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) kuhiji. Akawatuma pamoja nao ‘Uthmaan bin’ ‘Affaan na ‘Abdur-Rahman Bin ‘Awf  (رضي الله عنهما).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1860

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 40

 

 

 

حَدَّثَنَا مُسَدَّدٌ، حَدَّثَنَا عَبْدُ الْوَاحِدِ، حَدَّثَنَا حَبِيبُ بْنُ أَبِي عَمْرَةَ، قَالَ حَدَّثَتْنَا عَائِشَةُ بِنْتُ طَلْحَةَ، عَنْ عَائِشَةَ أُمِّ الْمُؤْمِنِينَ ـ رضى الله عنها ـ قَالَتْ قُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ أَلاَ نَغْزُوا وَنُجَاهِدُ مَعَكُمْ فَقَالَ ‏ " لَكُنَّ أَحْسَنُ الْجِهَادِ وَأَجْمَلُهُ الْحَجُّ، حَجٌّ مَبْرُورٌ ‏"‏‏.‏ فَقَالَتْ عَائِشَةُ فَلاَ أَدَعُ الْحَجَّ بَعْدَ إِذْ سَمِعْتُ هَذَا مِنْ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم‏.‏

 

Amesimulia ‘Aaishah Bint Twalhah (رضي الله عنها):

 

‘Aaisha Mama wa Waumini (رضي الله عنها) amesema: Nilimwambia: “Ee Rasuli wa Allaah! Je, nasi si tukufuate katika vita na Jihaad?” Akasema: “Jihaad iliyo bora kwenu wanawake ni Hajj Mabruwr (inayokubaliwa na Allaah).” ‘Aaishah akasema: “Tokea niliposikia hivo kutoka kwa Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم) ninafanya bidii kutoikosa Hajj.”

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1861

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 41

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو النُّعْمَانِ، حَدَّثَنَا حَمَّادُ بْنُ زَيْدٍ، عَنْ عَمْرٍو، عَنْ أَبِي مَعْبَدٍ، مَوْلَى ابْنِ عَبَّاسٍ عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ قَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ لاَ تُسَافِرِ الْمَرْأَةُ إِلاَّ مَعَ ذِي مَحْرَمٍ، وَلاَ يَدْخُلُ عَلَيْهَا رَجُلٌ إِلاَّ وَمَعَهَا مَحْرَمٌ ‏"‏‏.‏ فَقَالَ رَجُلٌ يَا رَسُولَ اللَّهِ إِنِّي أُرِيدُ أَنْ أَخْرُجَ فِي جَيْشِ كَذَا وَكَذَا، وَامْرَأَتِي تُرِيدُ الْحَجَّ‏.‏ فَقَالَ ‏"‏ اخْرُجْ مَعَهَا ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Mwanamke hafai kusafiri isipokuwa na Mahram wake (mwanamme ambaye hawezi kumuoa ki-Shariy’ah), na mwanamme asimtembelee isipokuwa awe pamoja na Mahram wake.” Mtu mmoja akasema: “Ee Rasuli wa Allaah!   Hakika nataka kutoka pamoja na jeshi kadhaa na kadhaa na mke wangu anataka kuhiji.” Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akamwambia: “Nenda naye (Hajj).” 

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1862

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 42

 

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدَانُ، أَخْبَرَنَا يَزِيدُ بْنُ زُرَيْعٍ، أَخْبَرَنَا حَبِيبٌ الْمُعَلِّمُ، عَنْ عَطَاءٍ، عَنِ ابْنِ عَبَّاسٍ ـ رضى الله عنهما ـ قَالَ لَمَّا رَجَعَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم مِنْ حَجَّتِهِ قَالَ لأُمِّ سِنَانٍ الأَنْصَارِيَّةِ ‏"‏ مَا مَنَعَكِ مِنَ الْحَجِّ ‏"‏‏.‏ قَالَتْ أَبُو فُلاَنٍ ـ تَعْنِي زَوْجَهَا ـ كَانَ لَهُ نَاضِحَانِ، حَجَّ عَلَى أَحَدِهِمَا، وَالآخَرُ يَسْقِي أَرْضًا لَنَا‏.‏ قَالَ ‏"‏ فَإِنَّ عُمْرَةً فِي رَمَضَانَ تَقْضِي حَجَّةً مَعِي ‏"‏‏.‏

 

رَوَاهُ ابْنُ جُرَيْجٍ عَنْ عَطَاءٍ سَمِعْتُ ابْنَ عَبَّاسٍ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) aliporudi kutoka Hijjah yake, alimuuliza Umm Sinaan Al-Answariyyah: “Ni kipi kilichokuzuia kuhiji?” Akasema: “Babake Fulani (yaani mumewe) alikuwa na ngamia wawili, mmoja amemtumia kwa Hajj na wa pili pili anatumika kwa umwagiliaji wa ardhi yetu.” (Nabiy صلى الله عليه وآله وسلم) akasema: “Tekeleza ‘Umrah katika mwezi wa Ramadhwaan kwani huwa ni sawa na Hajj pamoja nami (kwa thawabu).”

 

Imepokewa kwa Ibn Jurayj kutoka kwa ‘Atwaa: Nimemsikia Ibn ‘Abbaas (رضي الله عنهما) kutoka kwa Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم).   

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1863

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 43

 

 

 

حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ حَرْبٍ، حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ عَبْدِ الْمَلِكِ بْنِ عُمَيْرٍ، عَنْ قَزَعَةَ، مَوْلَى زِيَادٍ قَالَ سَمِعْتُ أَبَا سَعِيدٍ ـ وَقَدْ غَزَا مَعَ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم ثِنْتَىْ عَشْرَةَ ـ غَزْوَةً ـ قَالَ أَرْبَعٌ سَمِعْتُهُنَّ مِنْ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم أَوْ قَالَ يُحَدِّثُهُنَّ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم ـ فَأَعْجَبْنَنِي وَآنَقْنَنِي ‏ "‏ أَنْ لاَ تُسَافِرَ امْرَأَةٌ مَسِيرَةَ يَوْمَيْنِ لَيْسَ مَعَهَا زَوْجُهَا أَوْ ذُو مَحْرَمٍ، وَلاَ صَوْمَ يَوْمَيْنِ الْفِطْرِ وَالأَضْحَى، وَلاَ صَلاَةَ بَعْدَ صَلاَتَيْنِ بَعْدَ الْعَصْرِ حَتَّى تَغْرُبَ الشَّمْسُ، وَبَعْدَ الصُّبْحِ حَتَّى تَطْلُعَ الشَّمْسُ، وَلاَ تُشَدُّ الرِّحَالُ إِلاَّ إِلَى ثَلاَثَةِ مَسَاجِدَ مَسْجِدِ الْحَرَامِ، وَمَسْجِدِي، وَمَسْجِدِ الأَقْصَى ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Qaza‘ah, mtumwa wa Ziyaad (رضي الله عنه):

 

Nimemsikia Abu Sa’iyd ambaye aliyeshiriki katika vita kumi na mbili pamoja na Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) amesema: “Mambo manne nimeyasikia kwa Rasuli wa Allaah (صلى الله عليه وآله وسلم). Au amesema: Ninayahadithia kutoka kwa Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) ambayo yamenivutia na kunipendeza:

 

1-Asisafiri mwanamke masafa ya siku mbili pasi na mumewe au na Mahram wake.

 

2-Asifunge (Swawm) mtu siku mbili: ‘Iyd Al-Fitwr na ‘Iyd al-Adhwhaa.

 

3-Isiswaliwe Swalaah baada ya Swalaah mbili: baada ya Swalaah ya ‘Alasiri mpaka machweo na baada ya Swalaah ya Asubuhi mpaka lichomoze jua.

 

4-Asisafiri mtu (kwa ziara) isipokuwa kwa ajili ya Misikiti mitatu: Masjid Al-Haram (uliopo Makkah), Msikiti wangu (uliopo Madiynah) na Masjid Al-Aqswaa (uliopo Al-Quds au Jerusalem).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1864

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 44

 

 

 

 

 

27-Mlango

 

باب مَنْ نَذَرَ الْمَشْىَ إِلَى الْكَعْبَةِ

 

Anayeweka Nadhiri Kutembea Hadi Al-Ka‘bah

 

 

 

حَدَّثَنَا ابْنُ سَلاَمٍ، أَخْبَرَنَا الْفَزَارِيُّ، عَنْ حُمَيْدٍ الطَّوِيلِ، قَالَ حَدَّثَنِي ثَابِتٌ، عَنْ أَنَسٍ ـ رضى الله عنه ـ أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم رَأَى شَيْخًا يُهَادَى بَيْنَ ابْنَيْهِ قَالَ ‏"‏ مَا بَالُ هَذَا ‏"‏‏.‏ قَالُوا نَذَرَ أَنْ يَمْشِيَ‏.‏ قَالَ ‏"‏ إِنَّ اللَّهَ عَنْ تَعْذِيبِ هَذَا نَفْسَهُ لَغَنِيٌّ ‏"‏‏.‏ وَأَمَرَهُ أَنْ يَرْكَبَ‏.‏

 

Amesimulia Anas (رضي الله عنه):

 

Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) alimuona mzee anachechemezwa baina ya watoto wake wawili, akauliza: “Ana nini huyu?” Wakasema: “Amenadhiria kwenda kwa miguu (mpaka Ka‘bah).” Akasema: “Hakika Allaah Hana haja ya huyu kujiadhibu mwenyewe!” Kisha akamuamuru apande kipando.

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1865

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 45

 

 

 

حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ مُوسَى، أَخْبَرَنَا هِشَامُ بْنُ يُوسُفَ، أَنَّ ابْنَ جُرَيْجٍ، أَخْبَرَهُمْ قَالَ أَخْبَرَنِي سَعِيدُ بْنُ أَبِي أَيُّوبَ، أَنَّ يَزِيدَ بْنَ أَبِي حَبِيبٍ، أَخْبَرَهُ أَنَّ أَبَا الْخَيْرِ حَدَّثَهُ عَنْ عُقْبَةَ بْنِ عَامِرٍ، قَالَ نَذَرَتْ أُخْتِي أَنْ تَمْشِيَ، إِلَى بَيْتِ اللَّهِ، وَأَمَرَتْنِي أَنْ أَسْتَفْتِيَ لَهَا النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم فَاسْتَفْتَيْتُهُ، فَقَالَ عَلَيْهِ السَّلاَمُ ‏ "‏ لِتَمْشِ وَلْتَرْكَبْ ‏"‏‏.‏ قَالَ وَكَانَ أَبُو الْخَيْرِ لاَ يُفَارِقُ عُقْبَةَ‏.‏

 

قَالَ أَبُو عَبْد اللَّهِ حَدَّثَنَا أَبُو عَاصِمٍ عَنْ ابْنِ جُرَيْجٍ عَنْ يَحْيَى بْنِ أَيُّوبَ عَنْ يَزِيدَ عَنْ أَبِي الْخَيْرِ عَنْ عُقْبَةَ فَذَكَرَ الْحَدِيثَ

 

Amesimulia ‘Uqbah Bin Amr (رضي الله عنه):

 

 Dada yangu alinadhiria kwenda kwa miguu mpaka kwenye Nyumba ya Allaah (Al-Ka‘bah), akanitaka nikamuulizie kwa Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم). Nikamuuliza, naye Nabiy (صلى الله عليه وآله وسلم) akaniambia: “Aende kwa miguu na apande kipando.”

 

Imesimuliwa na Abul Khayr (رضي الله عنه) kutoka kwa ‘Uqbah (رضي الله عنه) akaitaja Hadiyth (kama ilivyo juu).

 

Swahiyh Al-Bukhariy: Hadiyth: 1866

Mjalada: 3

Kitabu: 28

Hadiyth: 46

 

 

[1]  Miyqaat: Ni sehemu ambazo zimeainishwa na kuwekewa mpaka na Shariy’ah ili ahirimie kutoka hapo mwenye kunuwia Hajj au ‘Umrah, na haijuzu kwake kuvuka au kutoka nje ya mipaka bila ya kuhirimia. Mahala hapa panamhusu kila anayepita hapo akikusudia Hajj au ‘Umrah sawasawa akiwa ni mkazi wa maeneo hayo au si mkazi. 

 

 

Share