02-Swahiyh Al-Bukhaariy: Kitabu Cha Iymaan - كِتابُ الإيمان

 

 

 

 

كِتابُ الإيمان

02-Kitabu Cha Iymaan

 

Alhidaaya.com

 

 

01-Mlango

 

بَابُ الإِيمَانِ وَقَوْلِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ: ((بُنِيَ الإِسْلاَمُ عَلَى خَمْسٍ))

Kauli ya Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Uislamu umejengewa juu ya nguzo tano”

 

 

 

Iymaan ni kuamini mambo sita:

 

 أنْ تُؤمِنَ باللهِ، وَمَلائِكَتِهِ، وَكُتُبهِ، وَرُسُلِهِ، وَاليَوْمِ الآخِر، وتُؤْمِنَ بالقَدَرِ خَيرِهِ وَشَرِّهِ

 

(1) Kumwamini Allaah (2) Malaika Wake (3) Vitabu Vyake, (4) Rusuli Wake (5) Siku Ya Mwisho (6) Kuamini Al-Qadar (Uwezo na Majaaliwa ya Allaah) ya kheri zake na shari zake.

 

 

Na iymaan ni kauli na vitendo, na huongezeka na kupungua. Kauli za Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):   

 

لِيَزْدَادُوا إِيمَانًا مَّعَ إِيمَانِهِمْ ۗ

Ili Awazidishie iymaan pamoja na iymaan zao.  [Al-Fat-h: 48:4]

 

 

وَزِدْنَاهُمْ هُدًى ﴿١٣﴾

 Na Tukawazidishia Uongofu. [Al-Kahf: 13]

 

 وَيَزِيدُ اللَّـهُ الَّذِينَ اهْتَدَوْا هُدًى ۗ  

Na Allaah Atawazidishia hidaaya wale wenye kushika uongofu.  [Maryam: 76]

 

 

وَالَّذِينَ اهْتَدَوْا زَادَهُمْ هُدًى وَآتَاهُمْ تَقْوَاهُمْ﴿١٧﴾

Na wale walioongoka, Anawazidishia Uongofu na Huwajazi taqwa yao. [Muhammad: 17]

 

وَيَزْدَادَ الَّذِينَ آمَنُوا إِيمَانًا ۙ

 

Na iwazidishie iymaan wale walioamini. [Al-Muddath-thir: 31]

 

 

أَيُّكُمْ زَادَتْهُ هَـٰذِهِ إِيمَانًا ۚ فَأَمَّا الَّذِينَ آمَنُوا فَزَادَتْهُمْ إِيمَانًا وَهُمْ يَسْتَبْشِرُونَ﴿١٢٤﴾

Nani kati yenu imemzidishia (Suwrah) hii iymaan? Ama wale walioamini huwazidishia iymaan. [At-Tawbah: 124]

 

 فَاخْشَوْهُمْ فَزَادَهُمْ إِيمَانًا  

Basi waogopeni. Lakini iliwawazidishia iymaan. [Aal-‘Imraan: 173]

 

  وَمَا زَادَهُمْ إِلَّا إِيمَانًا وَتَسْلِيمًا ﴿٢٢﴾

Na haikuwazidishia isipokuwa iymaan na kujisalimisha. [Al-Ahzaab: 22]

 

 

 وَالْحُبُّ فِي اللَّهِ وَالْبُغْضُ فِي اللَّهِ مِنَ الإِيمَانِ.
وَكَتَبَ عُمَرُ بْنُ عَبْدِ الْعَزِيزِ إِلَى عَدِيِّ بْنِ عَدِيٍّ إِنَّ لِلإِيمَانِ فَرَائِضَ وَشَرَائِعَ وَحُدُودًا وَسُنَنًا، فَمَنِ اسْتَكْمَلَهَا اسْتَكْمَلَ الإِيمَانَ، وَمَنْ لَمْ يَسْتَكْمِلْهَا لَمْ يَسْتَكْمِلِ الإِيمَانَ، فَإِنْ أَعِشْ فَسَأُبَيِّنُهَا لَكُمْ حَتَّى تَعْمَلُوا بِهَا، وَإِنْ أَمُتْ فَمَا أَنَا عَلَى صُحْبَتِكُمْ بِحَرِيصٍ.

وَقَالَ إِبْرَاهِيمُ: {وَلَكِنْ لِيَطْمَئِنَّ قَلْبِي}.
وَقَالَ مُعَاذٌ: اجْلِسْ بِنَا نُؤْمِنْ سَاعَةً.
وَقَالَ ابْنُ مَسْعُودٍ: الْيَقِينُ الإِيمَانُ كُلُّهُ.
وَقَالَ ابْنُ عُمَرَ: لاَ يَبْلُغُ الْعَبْدُ حَقِيقَةَ التَّقْوَى حَتَّى يَدَعَ مَا حَاكَ فِي الصَّدْرِ.
وَقَالَ مُجَاهِدٌ: {شَرَعَ لَكُمْ} أَوْصَيْنَاكَ يَا مُحَمَّدُ وَإِيَّاهُ دِينًا وَاحِدًا.
وَقَالَ ابْنُ عَبَّاسٍ: {شِرْعَةً وَمِنْهَاجًا} سَبِيلاً وَسُنَّةً.

Na kupenda kwa ajili ya Allaah, na kuchukia kwa ajili ya Allaah ni katika iymaan.

 

Na ‘Umar bin ‘Abdil-‘Aziyz alimwandikia ‘Adiy bin Adiy: “Iymaan ina faradhi, Shariy’ah ya Huduwd  (kikomo cha mipaka ya Allaah) na Sunnah na yeyote anayekamilisha hayo amekamilisha iymaan na asiyekamilisha hajakamilisha iymaan. Nikiishi nitabainisha kwenu ili myatimize. Na nikifariki dunia sina pupa ya kuwa pamoja nanyi.”

 

Na Nabiy Ibraahiym (عَلَيْهِ السَّلام) amesema:

وَلَـٰكِن لِّيَطْمَئِنَّ قَلْبِي ۖ   

Hasha!  Lakini ili moyo wangu utumainike.  [Al-Baqarah : 260]

 

Na Mu’aadh alimwambia Aswad bin Hilaal (mmoja wa Swahibu zake): “Hebu tukae kwa muda ili turudishe iymaan japo kwa saa.”

 

Ibn Mas-‘uwd alisema:  “Yakini ndio ukamilifu wa iymaan.”

 

Na Ibn ‘Umar alisema: “Mtu hatofikia taqwa ya kweli mpaka aondoe shaka kwenye moyo wake.”

 

Na Mujaahid amesema:

شَرَعَ لَكُم مِّنَ الدِّينِ مَا وَصَّىٰ بِهِ نُوحًا  

Amekuamuruni katika Dini yale Aliyomuusia kwayo Nuwh [Ash-Shuwraa: 13]

 

Yaani: “Ee Muhammad! Tumekuamrisha wewe na yeye (Nuwh) Dini moja (Uislamu).”

 

Na Ibn ‘Abbaas amesema kuhusu kauli ya Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

  

  لِكُلٍّ جَعَلْنَا مِنكُمْ شِرْعَةً وَمِنْهَاجًا ۚ  

Kwa kila (ummah) katika nyinyi Tumeujaalia shariy’ah na manhaj.  [Al-Maaidah: 48]: “Ni njia ya Uislamu na Sunnah.”

 

 

 

 

 

02-Mlango

باب دُعَاؤُكُمْ إِيمَانُكُمْ

Du’aa yenu inamaanisha ni iymaan yenu

 

 

حَدَّثَنَا عُبَيْدُ اللَّهِ بْنُ مُوسَى، قَالَ أَخْبَرَنَا حَنْظَلَةُ بْنُ أَبِي سُفْيَانَ، عَنْ عِكْرِمَةَ بْنِ خَالِدٍ، عَنِ ابْنِ عُمَرَ رضى الله عنهما قَالَ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ بُنِيَ الإِسْلاَمُ عَلَى خَمْسٍ شَهَادَةِ أَنْ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ وَأَنَّ مُحَمَّدًا رَسُولُ اللَّهِ، وَإِقَامِ الصَّلاَةِ، وَإِيتَاءِ الزَّكَاةِ، وَالْحَجِّ، وَصَوْمِ رَمَضَانَ ‏

Amesimulia Ibn ‘Umar (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Uislamu umejengwa kwenye nguzo tano:

 

1. Kushuhudia na kukiri kwamba

 

لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ وَأَنَّ مُحَمَّدًا رَسُولُ اللَّهِ

Hapana mwabudiwa wa haki isipokuwa Allaah na kwamba Muhammad ni Rasuli wa Allaah.

 

2.  Kusimamisha Swalaah (za fardhi) kwa utiifu na ukamilifu.

 

3. Kutoa Zakaah (Swadaqah ya fardhi).

 

4. Kutekeleza Hajj. (Makkah)

 

5. Swawm ya mwezi wa Ramadhwaan.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 8

 

 

 

 

 

 

03-Mlango

 باب أُمُورِ الإِيمَانِ

Mambo ya iymaan

 

 

Kauli Yake Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

 

لَّيْسَ الْبِرَّ أَن تُوَلُّوا وُجُوهَكُمْ قِبَلَ الْمَشْرِقِ وَالْمَغْرِبِ وَلَـٰكِنَّ الْبِرَّ مَنْ آمَنَ بِاللَّـهِ وَالْيَوْمِ الْآخِرِ وَالْمَلَائِكَةِ وَالْكِتَابِ وَالنَّبِيِّينَ وَآتَى الْمَالَ عَلَىٰ حُبِّهِ ذَوِي الْقُرْبَىٰ وَالْيَتَامَىٰ وَالْمَسَاكِينَ وَابْنَ السَّبِيلِ وَالسَّائِلِينَ وَفِي الرِّقَابِ وَأَقَامَ الصَّلَاةَ وَآتَى الزَّكَاةَ وَالْمُوفُونَ بِعَهْدِهِمْ إِذَا عَاهَدُوا ۖ وَالصَّابِرِينَ فِي الْبَأْسَاءِ وَالضَّرَّاءِ وَحِينَ الْبَأْسِ ۗ أُولَـٰئِكَ الَّذِينَ صَدَقُوا ۖ وَأُولَـٰئِكَ هُمُ الْمُتَّقُونَ ﴿١٧٧﴾ 

Sio wema kuwa mnaelekeza nyuso zenu upande wa Mashariki na Magharibi lakini wema ni mwenye kuamini Allaah na Siku ya Mwisho na Malaika na Kitabu na Manabii, na akawapa mali juu ya kuipenda kwake jamaa wa karibu na mayatima na masikini na msafiri na waombao na katika kukomboa watumwa na akasimamisha Swalaah, na akatoa Zakaah na watimizao ahadi zao wanapoahidi, na wanaosubiri katika dhiki za ufukara na maafa ya magonjwa na njaa na katika vita. Hao ndio waliosadikisha na hao ndio wenye taqwa. [Al-Baqarah: 177]

 

Na kauli Yake Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

قَدْ أَفْلَحَ الْمُؤْمِنُونَ ﴿١﴾

Kwa yakini wamefaulu Waumini. [Al-Muuminuwn: 1]

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ مُحَمَّدٍ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو عَامِرٍ الْعَقَدِيُّ، قَالَ حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ بِلاَلٍ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ دِينَارٍ، عَنْ أَبِي صَالِحٍ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ رضى الله عنه عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ الإِيمَانُ بِضْعٌ وَسِتُّونَ شُعْبَةً، وَالْحَيَاءُ شُعْبَةٌ مِنَ الإِيمَانِ ‏"‏‏

 

Amesimulia Abu Hurayrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ)

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Iymaan ina zaidi ya matawi sitini (yaani sehemu). Na Al-Hayaa ni sehemu ya iymaan.”

 

Al-Hayaa: Ni kuona haya, aibu. (Hili neno linajumuisha idadi kubwa ya fikra miongoni mwazo ni kujiheshimu, stara, staha, heshima, na kadhalika).

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 9

 

 

 

 

 

04-Mlango

باب الْمُسْلِمُ مَنْ سَلِمَ الْمُسْلِمُونَ مِنْ لِسَانِهِ وَيَدِهِ

Muislamu ni yule aliyewasalimisha Waislamu kutokana na ulimi wake na mkono wake

 

 

 

حَدَّثَنَا آدَمُ بْنُ أَبِي إِيَاسٍ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ أَبِي السَّفَرِ، وَإِسْمَاعِيلَ، عَنِ الشَّعْبِيِّ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَمْرٍو ـ رضى الله عنهما ـ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ الْمُسْلِمُ مَنْ سَلِمَ الْمُسْلِمُونَ مِنْ لِسَانِهِ وَيَدِهِ، وَالْمُهَاجِرُ مَنْ هَجَرَ مَا نَهَى اللَّهُ عَنْهُ ‏"‏‏.‏ قَالَ أَبُو عَبْدِ اللَّهِ وَقَالَ أَبُو مُعَاوِيَةَ حَدَّثَنَا دَاوُدُ عَنْ عَامِرٍ قَالَ سَمِعْتُ عَبْدَ اللَّهِ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم‏.‏ وَقَالَ عَبْدُ الأَعْلَى عَنْ دَاوُدَ عَنْ عَامِرٍ عَنْ عَبْدِ اللَّهِ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم‏.‏

 

Amesimulia  Abdullaah bin ‘Amr (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

 Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Muislamu ni ambae Waislamu wamesalimika kutokana na mkono wake. Na Muhaajir ni yule aliyehama yote yaliyoharamishwa na Allaah.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 10

 

 

 

 

 

05-Mlango

باب أَىُّ الإِسْلاَمِ أَفْضَلُ

Uislamu upi ni bora?

 

 

حَدَّثَنَا سَعِيدُ بْنُ يَحْيَى بْنِ سَعِيدٍ الْقُرَشِيِّ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبِي قَالَ، حَدَّثَنَا أَبُو بُرْدَةَ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ أَبِي بُرْدَةَ، عَنْ أَبِي بُرْدَةَ، عَنْ أَبِي مُوسَى ـ رضى الله عنه ـ قَالَ قَالُوا يَا رَسُولَ اللَّهِ أَىُّ الإِسْلاَمِ أَفْضَلُ قَالَ ‏ "‏ مَنْ سَلِمَ الْمُسْلِمُونَ مِنْ لِسَانِهِ وَيَدِهِ ‏"‏‏

 

 

Amesimulia Abu Muwsaa (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Baadhi ya watu walimuuliza Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Ee, Rasuli wa Allaah, ni Muislamu yupi aliye bora? Alijibu: “Yule anayezuia kuwadhuru Waislamu kwa ulimi na mikono yake.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 11

 

 

 

 

 

06-Mlango

باب إِطْعَامُ الطَّعَامِ مِنَ الإِسْلاَمِ

Kuwalisha chakula ni katika Uislamu

 

 

حَدَّثَنَا عَمْرُو بْنُ خَالِدٍ، قَالَ حَدَّثَنَا اللَّيْثُ، عَنْ يَزِيدَ، عَنْ أَبِي الْخَيْرِ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَمْرٍو ـ رضى الله عنهما ـ أَنَّ رَجُلاً، سَأَلَ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم أَىُّ الإِسْلاَمِ خَيْرٌ قَالَ ‏ "‏ تُطْعِمُ الطَّعَامَ، وَتَقْرَأُ السَّلاَمَ عَلَى مَنْ عَرَفْتَ وَمَنْ لَمْ تَعْرِفْ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullah bin ‘Amr (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

Mtu mmoja alimuuliza Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Ni Uislamu gani mzuri? Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) Akajibu: “Uwalishe chakula (masikini) na kuwatolea Salaam unaowajua na usiowajua.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  12

 

 

 

 

 

 

07-Mlango

باب مِنَ الإِيمَانِ أَنْ يُحِبَّ لأَخِيهِ مَا يُحِبُّ لِنَفْسِهِ

Iymaan ni kumpendelea nduguye (Muislamu) analolipendelea nafsi yake

 

 

 

 حَدَّثَنَا مُسَدَّدٌ، قَالَ حَدَّثَنَا يَحْيَى، عَنْ شُعْبَةَ، عَنْ قَتَادَةَ، عَنْ أَنَسٍ ـ رضى الله عنه ـ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم‏.‏

وَعَنْ حُسَيْنٍ الْمُعَلِّمِ، قَالَ حَدَّثَنَا قَتَادَةُ، عَنْ أَنَسٍ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ لا يُؤْمِنُ أَحَدُكُمْ حَتَّى يُحِبَّ لأَخِيهِ مَا يُحِبُّ لِنَفْسِهِ

Amesimulia Anas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):  

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Hatokuwa na iymaan mmoja wenu mpaka ampendelee nduguye (Muislamu) analoipendelea nafsi yake.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  13

 

 

 

 

 

 

08-Mlango

باب حُبُّ الرَّسُولِ صلى الله عليه وسلم مِنَ الإِيمَانِ

Kumpenda Nabiy (Muhammad) (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) ni sehemu ya iymaan

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْيَمَانِ، قَالَ أَخْبَرَنَا شُعَيْبٌ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو الزِّنَادِ، عَنِ الأَعْرَجِ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ ـ رضى الله عنه ـ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ فَوَالَّذِي نَفْسِي بِيَدِهِ لاَ يُؤْمِنُ أَحَدُكُمْ حَتَّى أَكُونَ أَحَبَّ إِلَيْهِ مِنْ وَالِدِهِ وَوَلَدِهِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Hurayrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Naapa kwa Yule Ambaye uhai wangu uko Mikononi Mwake! Hatoamini mmoja wenu mpaka anipende zaidi ya baba yake na watoto wake.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  14

 

 

 

حَدَّثَنَا يَعْقُوبُ بْنُ إِبْرَاهِيمَ، قَالَ حَدَّثَنَا ابْنُ عُلَيَّةَ، عَنْ عَبْدِ الْعَزِيزِ بْنِ صُهَيْبٍ، عَنْ أَنَسٍ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم ح وَحَدَّثَنَا آدَمُ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ قَتَادَةَ، عَنْ أَنَسٍ، قَالَ قَالَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ لاَ يُؤْمِنُ أَحَدُكُمْ حَتَّى أَكُونَ أَحَبَّ إِلَيْهِ مِنْ وَالِدِهِ وَوَلَدِهِ وَالنَّاسِ أَجْمَعِينَ ‏"‏‏.

 

Amesimulia Anas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Hatoamini mmoja wenu mpaka anipende zaidi ya baba yake, watoto wake na Wana-Aadam wote.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 15

 

 

 

 

 

09-Mlango

باب حَلاَوَةِ الإِيمَانِ

Utamu wa iymaan

 

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ الْمُثَنَّى، قَالَ حَدَّثَنَا عَبْدُ الْوَهَّابِ الثَّقَفِيُّ، قَالَ حَدَّثَنَا أَيُّوبُ، عَنْ أَبِي قِلاَبَةَ، عَنْ أَنَسٍ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ ثَلاَثٌ مَنْ كُنَّ فِيهِ وَجَدَ حَلاَوَةَ الإِيمَانِ أَنْ يَكُونَ اللَّهُ وَرَسُولُهُ أَحَبَّ إِلَيْهِ مِمَّا سِوَاهُمَا، وَأَنْ يُحِبَّ الْمَرْءَ لاَ يُحِبُّهُ إِلاَّ لِلَّهِ، وَأَنْ يَكْرَهَ أَنْ يَعُودَ فِي الْكُفْرِ كَمَا يَكْرَهُ أَنْ يُقْذَفَ فِي النَّارِ ‏"

Amesimulia Anas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Yeyote mwenye sifa tatu atapata utamu wa iymaan:

 

-Yule ambaye atawapenda zaidi Allaah na Rasuli Wake kuliko kitu kingine.

 

-Anayempenda mtu na mapenzi hayo ni kwa ajili ya Allaah.

 

-Yule anayechukia kurejea katika Ukafiri kama anavyochukia kutupwa motoni.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  16

 

 

 

 

 

10-Mlango

 

باب عَلاَمَةُ الإِيمَانِ حُبُّ الأَنْصَارِ

Kuwapenda Answaar ni alama ya iymaan

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْوَلِيدِ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، قَالَ أَخْبَرَنِي عَبْدُ اللَّهِ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ جَبْرٍ، قَالَ سَمِعْتُ أَنَسًا، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ آيَةُ الإِيمَانِ حُبُّ الأَنْصَارِ، وَآيَةُ النِّفَاقِ بُغْضُ الأَنْصَارِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Anas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Alama ya iymaan ni kuwapenda Answaar na alama ya unafiki ni kuwachukia Answaar.”  

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 17

 

 

 

 

 

11-Mlango

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْيَمَانِ، قَالَ أَخْبَرَنَا شُعَيْبٌ، عَنِ الزُّهْرِيِّ، قَالَ أَخْبَرَنِي أَبُو إِدْرِيسَ، عَائِذُ اللَّهِ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ أَنَّ عُبَادَةَ بْنَ الصَّامِتِ ـ رضى الله عنه ـ وَكَانَ شَهِدَ بَدْرًا، وَهُوَ أَحَدُ النُّقَبَاءِ لَيْلَةَ الْعَقَبَةِ ـ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ وَحَوْلَهُ عِصَابَةٌ مِنْ أَصْحَابِهِ ‏ "‏ بَايِعُونِي عَلَى أَنْ لاَ تُشْرِكُوا بِاللَّهِ شَيْئًا، وَلاَ تَسْرِقُوا، وَلاَ تَزْنُوا، وَلاَ تَقْتُلُوا أَوْلاَدَكُمْ، وَلاَ تَأْتُوا بِبُهْتَانٍ تَفْتَرُونَهُ بَيْنَ أَيْدِيكُمْ وَأَرْجُلِكُمْ، وَلاَ تَعْصُوا فِي مَعْرُوفٍ، فَمَنْ وَفَى مِنْكُمْ فَأَجْرُهُ عَلَى اللَّهِ، وَمَنْ أَصَابَ مِنْ ذَلِكَ شَيْئًا فَعُوقِبَ فِي الدُّنْيَا فَهُوَ كَفَّارَةٌ لَهُ، وَمَنْ أَصَابَ مِنْ ذَلِكَ شَيْئًا ثُمَّ سَتَرَهُ اللَّهُ، فَهُوَ إِلَى اللَّهِ إِنْ شَاءَ عَفَا عَنْهُ، وَإِنْ شَاءَ عَاقَبَهُ"‏‏.‏ فَبَايَعْنَاهُ عَلَى ذَلِكَ‏.‏

 

Amesimulia ‘Ubaadah bin Asw-Swaamit (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

Ambaye aliyeshiriki katika vita ya Badr na alikuwa Naqiyb (kiongozi wa kikundi cha watu sita), usiku wa ahadi ya Al-‘Aqabah:

 Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliwaambia Swahaaba wake waliomzunguka: “Kuleni kiapo cha utii kwangu kuwa:-

 

-Msimshirikishe Allaah na chochote.

 

-Msiibe

 

-Msizini

 

-Msiwaue watoto wenu

 

-Msilete uzushi mnaozua baina ya mikono na miguu yenu.

-Msiasi (mnapoamriwa) kupenda amali njema.  

 

Na yeyote atakayetimiza ahadi yake ujira wake uko kwa Allaah. Na yeyote atakayejiingiza katika moja ya hayo (isipokuwa kupachika washirika kwa Allaah) na atapata adhabu hapa duniani, adhabu hiyo itafidia hilo kosa. Na iwapo mtu atajiingiza katika moja ya hayo na Allaah akasitiri kosa lake, ni juu yake kumsamehe au kumwadhibu (kesho Qiyaamah).”  ‘Ubaadah bin Asw-Swamit aliongeza: Hivyo tukaapa utiifu kwa haya.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  18

 

 

 

 

 

 

12-Mlango

باب مِنَ الدِّينِ الْفِرَارُ مِنَ الْفِتَنِ

Kukimbia kutokana na mateso ni sehemu ya Dini

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ مَسْلَمَةَ، عَنْ مَالِكٍ، عَنْ عَبْدِ الرَّحْمَنِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَبْدِ الرَّحْمَنِ بْنِ أَبِي صَعْصَعَةَ، عَنْ أَبِيهِ، عَنْ أَبِي سَعِيدٍ الْخُدْرِيِّ، أَنَّهُ قَالَ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ يُوشِكُ أَنْ يَكُونَ خَيْرَ مَالِ الْمُسْلِمِ غَنَمٌ يَتْبَعُ بِهَا شَعَفَ الْجِبَالِ وَمَوَاقِعَ الْقَطْرِ، يَفِرُّ بِدِينِهِ مِنَ الْفِتَنِ ‏"‏‏.‏

 

 

Amesimulia Abu Sa’iyd Al-Khudriyy (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Imekaribia zama ambapo mali bora ya Muislamu itakuwa kondoo ambao atawapeleka juu ya milima na sehemu yenye mvua (mabonde) ili akimbie Dini yake kutokana na mateso.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  19

 

 

 

 

 

13-Mlango

باب قَوْلِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم ‏ أَنَا أَعْلَمُكُمْ بِاللَّهِ

Kauli ya Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Mimi mjuzi zaidi wa Allaah kulikoni nyinyi mnavyomjua.”

 

 

 

وَأَنَّ الْمَعْرِفَةَ فِعْلُ الْقَلْبِ لِقَوْلِ اللَّهِ تَعَالَى: {وَلَكِنْ يُؤَاخِذُكُمْ بِمَا كَسَبَتْ قُلُوبُكُمْ}

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ سَلاَمٍ، قَالَ أَخْبَرَنَا عَبْدَةُ، عَنْ هِشَامٍ، عَنْ أَبِيهِ، عَنْ عَائِشَةَ، قَالَتْ كَانَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم إِذَا أَمَرَهُمْ أَمَرَهُمْ مِنَ الأَعْمَالِ بِمَا يُطِيقُونَ قَالُوا إِنَّا لَسْنَا كَهَيْئَتِكَ يَا رَسُولَ اللَّهِ، إِنَّ اللَّهَ قَدْ غَفَرَ لَكَ مَا تَقَدَّمَ مِنْ ذَنْبِكَ وَمَا تَأَخَّرَ‏.‏ فَيَغْضَبُ حَتَّى يُعْرَفَ الْغَضَبُ فِي وَجْهِهِ ثُمَّ يَقُولُ ‏ "‏ إِنَّ أَتْقَاكُمْ وَأَعْلَمَكُمْ بِاللَّهِ أَنَا ‏"‏‏

 

Amesimulia ‘Aaishah (رَضِيَ الْلَّهُ عَنْهَا):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alipowaamrisha Waislamu kufanya jambo; alikuwa akiwaamuru kufanya amali zilizokuwa nyepesi kwao, (kwa mujibu wa uwezo wao na kuhimili). Walisema: “Ee Rasuli wa Allaah!  Sisi ni kama wewe. Allaah Amekughufuria madhambi yako yaliyopita na yajayo.” Kwa sababu hiyo Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alighadhibika na ikadhihiri katika uso wake. Akasema: “Hakika mwenye taqwa wenu zaidi na amjuaye Allaah zaidi ni Mimi.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 20

 

 

 

 

 

14-Mlango

 باب مَنْ كَرِهَ أَنْ يَعُودَ فِي الْكُفْرِ كَمَا يَكْرَهُ أَنْ يُلْقَى فِي النَّارِ مِنَ الإِيمَانِ

Ni sehemu ya iymaan kuchukia kurejea kwenye kufr kama mmoja wenu anavyochukia kutupwa Motoni

 

 

 

حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ حَرْبٍ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ قَتَادَةَ، عَنْ أَنَسٍ ـ رضى الله عنه ـ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "ثَلاَثٌ مَنْ كُنَّ فِيهِ وَجَدَ حَلاَوَةَ الإِيمَانِ مَنْ كَانَ اللَّهُ وَرَسُولُهُ أَحَبَّ إِلَيْهِ مِمَّا سِوَاهُمَا، وَمَنْ أَحَبَّ عَبْدًا لاَ يُحِبُّهُ إِلاَّ لِلَّهِ، وَمَنْ يَكْرَهُ أَنْ يَعُودَ فِي الْكُفْرِ بَعْدَ إِذْ أَنْقَذَهُ اللَّهُ، كَمَا يَكْرَهُ أَنْ يُلْقَى فِي النَّارِ ‏"‏‏.

Amesimulia Anas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema:  Yeyote atakayekuwa na sifa   tatu zifuatazo, atakuwa ameonja utamu wa iymaan:

 

-Yule ambaye Allaah na Rasuli Wake watapendwa zaidi kwake kuliko kitu chochote.

 

-Yule anayempenda mtu na anampenda kwa ajili ya Allaah Peke Yake.

 

-Yule anayechukia kurejea kwenye ukafiri baada ya kuokolewa na Allaah kutoka humo, kama achukiavyo kutupwa Motoni:

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 21

 

 

 

 

 

15-Mlango

باب تَفَاضُلِ أَهْلِ الإِيمَانِ فِي الأَعْمَالِ

Kuzidiana watu wa iymaan ni kwa mujibu wa amali njema

 

 

 

حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ، قَالَ حَدَّثَنِي مَالِكٌ، عَنْ عَمْرِو بْنِ يَحْيَى الْمَازِنِيِّ، عَنْ أَبِيهِ، عَنْ أَبِي سَعِيدٍ الْخُدْرِيِّ، رضى الله عنه ـ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏"‏ يَدْخُلُ أَهْلُ الْجَنَّةِ الْجَنَّةَ، وَأَهْلُ النَّارِ النَّارَ، ثُمَّ يَقُولُ اللَّهُ تَعَالَى أَخْرِجُوا مَنْ كَانَ فِي قَلْبِهِ مِثْقَالُ حَبَّةٍ مِنْ خَرْدَلٍ مِنْ إِيمَانٍ‏.‏ فَيُخْرَجُونَ مِنْهَا قَدِ اسْوَدُّوا فَيُلْقَوْنَ فِي نَهَرِ الْحَيَا ـ أَوِ الْحَيَاةِ، شَكَّ مَالِكٌ ـ فَيَنْبُتُونَ كَمَا تَنْبُتُ الْحِبَّةُ فِي جَانِبِ السَّيْلِ، أَلَمْ تَرَ أَنَّهَا تَخْرُجُ صَفْرَاءَ مُلْتَوِيَةً ‏"‏‏.‏ قَالَ وُهَيْبٌ حَدَّثَنَا عَمْرٌو ‏"‏ الْحَيَاةِ ‏"‏‏.‏ وَقَالَ ‏"‏ خَرْدَلٍ مِنْ خَيْرٍ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Sa’iyd Al-Khudriyy (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

 Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Watu wa Jannah (Peponi) watakapoingia Jannah na watu wa Motoni kuingia Motoni. Allaah (تَبارَكَ وَتَعالى) Ataamrisha wale waliokuwa na iymaan kama uzito wa punje ya haradali watolewe Motoni. Hivyo watatolewa, wakiwa weusi. Kisha watatumbukizwa ndani ya Mto wa Al-Hayaa au Hayaat (uhai) (msimulizi ana shaka na neno sahihi) na watafufuka kama (punje) mbegu iotayo kwenye ukingo wa mkondo uliofurika. Kwani huoni inatoka ikiwa njano na iliopindishwa?”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 22

 

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ عُبَيْدِ اللَّهِ، قَالَ حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ سَعْدٍ، عَنْ صَالِحٍ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ أَبِي أُمَامَةَ بْنِ سَهْلٍ، أَنَّهُ سَمِعَ أَبَا سَعِيدٍ الْخُدْرِيَّ، يَقُولُ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ بَيْنَا أَنَا نَائِمٌ رَأَيْتُ النَّاسَ يُعْرَضُونَ عَلَىَّ، وَعَلَيْهِمْ قُمُصٌ مِنْهَا مَا يَبْلُغُ الثُّدِيَّ، وَمِنْهَا مَا دُونَ ذَلِكَ، وَعُرِضَ عَلَىَّ عُمَرُ بْنُ الْخَطَّابِ وَعَلَيْهِ قَمِيصٌ يَجُرُّهُ ‏"‏‏.‏ قَالُوا فَمَا أَوَّلْتَ ذَلِكَ يَا رَسُولَ اللَّهِ قَالَ ‏"‏ الدِّينَ ‏"‏‏.‏

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ عُبَيْدِ اللَّهِ، قَالَ حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ سَعْدٍ، عَنْ صَالِحٍ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ أَبِي أُمَامَةَ بْنِ سَهْلٍ، أَنَّهُ سَمِعَ أَبَا سَعِيدٍ الْخُدْرِيَّ، يَقُولُ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ بَيْنَا أَنَا نَائِمٌ رَأَيْتُ النَّاسَ يُعْرَضُونَ عَلَىَّ، وَعَلَيْهِمْ قُمُصٌ مِنْهَا مَا يَبْلُغُ الثُّدِيَّ، وَمِنْهَا مَا دُونَ ذَلِكَ، وَعُرِضَ عَلَىَّ عُمَرُ بْنُ الْخَطَّابِ وَعَلَيْهِ قَمِيصٌ يَجُرُّهُ ‏"‏‏.‏ قَالُوا فَمَا أَوَّلْتَ ذَلِكَ يَا رَسُولَ اللَّهِ قَالَ ‏"‏ الدِّينَ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Sa’iyd Al-Khudriyy (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Nilipokuwa nimelala niliota na kuona baadhi ya watu wamevaa mashati ambayo baadhi yaliishia kifuani ambapo mengine yalikuwa mafupi zaidi. ‘Umar bin Al-Khattwaab alionyeshwa amevaa shati ambalo akiliburura.” Watu wakauliza, “Umeifasiri vipi (ndoto) ee Rasuli wa Allaah?” Akasema:  “Ni Dini.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  23

 

 

 

 

16-Mlango

باب الْحَيَاءُ مِنَ الإِيمَانِ

Hayaa ni sehemu ya iymaan

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ يُوسُفَ، قَالَ أَخْبَرَنَا مَالِكُ بْنُ أَنَسٍ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ سَالِمِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ، عَنْ أَبِيهِ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم مَرَّ عَلَى رَجُلٍ مِنَ الأَنْصَارِ وَهُوَ يَعِظُ أَخَاهُ فِي الْحَيَاءِ، فَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ دَعْهُ فَإِنَّ الْحَيَاءَ مِنَ الإِيمَانِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah bin ‘Umar (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

Siku moja Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alimpita mwanamume wa ki-Answaari akimnasihi nduguye kuhusu Hayaa. Kwa hilo Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Mwache! Kwani Hayaa ni sehemu ya iymaan.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 24

 

 

 

 

17-Mlango

 

Kauli Yake Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

فَإِن تَابُوا وَأَقَامُوا الصَّلَاةَ وَآتَوُا الزَّكَاةَ فَخَلُّوا سَبِيلَهُمْ ۚ  

Lakini wakitubu, na wakasimamisha Swalaah na wakatoa Zakaah, basi iacheni njia yao (huru).  [At-Tawbah 5]

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ مُحَمَّدٍ الْمُسْنَدِيُّ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو رَوْحٍ الْحَرَمِيُّ بْنُ عُمَارَةَ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ وَاقِدِ بْنِ مُحَمَّدٍ، قَالَ سَمِعْتُ أَبِي يُحَدِّثُ، عَنِ ابْنِ عُمَرَ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ أُمِرْتُ أَنْ أُقَاتِلَ النَّاسَ حَتَّى يَشْهَدُوا أَنْ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ وَأَنَّ مُحَمَّدًا رَسُولُ اللَّهِ، وَيُقِيمُوا الصَّلاَةَ، وَيُؤْتُوا الزَّكَاةَ، فَإِذَا فَعَلُوا ذَلِكَ عَصَمُوا مِنِّي دِمَاءَهُمْ وَأَمْوَالَهُمْ إِلاَّ بِحَقِّ الإِسْلاَمِ، وَحِسَابُهُمْ عَلَى اللَّهِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Ibn ‘Umar (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Nimeamrishwa na (Allaah) kupigana na watu mpaka washuhudie kuwa:

 

لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ وَأَنَّ مُحَمَّدًا رَسُولُ اللَّهِ،

 Hapana mwabudiwa wa haki isipokuwa Allaah na kuwa Muhammad ni Rasuli Wake.

Na kusimamisha Swalaah na kutoa Zakaah; kwa hiyo wakifanya hao, wataokoa maisha yao na mali kutokana nami isipokuwa kwa Shariy’ah (hukmu) ya Kiislamu na kisha hesabu yako iko kwa Allaah”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 25

 

 

 

 

 

18-Mlango

باب مَنْ قَالَ إِنَّ الإِيمَانَ هُوَ الْعَمَلُ

Yeyote anayesema iymaan ni amali (matendo mema)

 

 

لِقَوْلِ اللَّهِ تَعَالَى:

وَتِلْكَ الْجَنَّةُ الَّتِي أُورِثْتُمُوهَا بِمَا كُنتُمْ تَعْمَلُونَ﴿٧٢﴾

Na hiyo ni Jannah ambayo mmerithishwa kwa yale mliyokuwa mkitenda. [Az-Zukhruf: 72)

وَقَالَ عِدَّةٌ مِنْ أَهْلِ الْعِلْمِ فِي قَوْلِهِ تَعَالَى

 

 فَوَرَبِّكَ لَنَسْأَلَنَّهُمْ أَجْمَعِينَ﴿٩٢﴾

Basi Naapa kwa Rabb wako (ee Muhammad صلى الله عليه وآله وسلم), bila shaka Tutawauliza wote. [Al-Hijr: 92]

  عَنْ قَوْلِ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ.

 

لِمِثْلِ هَـٰذَا فَلْيَعْمَلِ الْعَامِلُونَ ﴿٦١﴾

Kwa mfano kama huu, basi watende wenye kutenda. [Asw-Swaffaat: 61]

 

حَدَّثَنَا أَحْمَدُ بْنُ يُونُسَ، وَمُوسَى بْنُ إِسْمَاعِيلَ، قَالاَ حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ سَعْدٍ، قَالَ حَدَّثَنَا ابْنُ شِهَابٍ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ الْمُسَيَّبِ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم سُئِلَ أَىُّ الْعَمَلِ أَفْضَلُ فَقَالَ ‏"‏ إِيمَانٌ بِاللَّهِ وَرَسُولِهِ ‏"‏‏.‏ قِيلَ ثُمَّ مَاذَا قَالَ ‏"‏ الْجِهَادُ فِي سَبِيلِ اللَّهِ ‏"‏‏.‏ قِيلَ ثُمَّ مَاذَا قَالَ ‏"‏ حَجٌّ مَبْرُورٌ ‏"‏‏.‏

Amesimulia Abu Hurayrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Aliulizwa Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Ni ipi amali bora zaidi?” Akajibu: Kumwamini Allaah na Rasuli Wake (Muhammad).” Muulizaji akauliza tena: “Kisha Lipi?” Alijibu. “Kupigana Jihaad katika njia ya Allaah.” Muulizaji akauliza tena, “Lipi linafuatia kwa wema?” Alijibu, “Hajj Mabruwr.” (Yaani iliyokubaliwa na Allaah, iliyofanywa kwa niyyah ya kupata radhi za Allaah Pekee).

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 26

 

 

 

 

 

19-Mlango

 

بَابُ إِذَا لَمْ يَكُنِ الإِسْلاَمُ عَلَى الْحَقِيقَةِ وَكَانَ عَلَى الاِسْتِسْلاَمِ أَوِ الْخَوْفِ مِنَ الْقَتْلِ

Iwapo mtu hakuiingia Uislamu kwa ukweli, ila  anafanya hivyo kwa kutozwa nguvu au kwa khofu ya kuuawa (hivyo huyo mtu si Muumini).

 

 

لِقَوْلِهِ تَعَالَى:

 

قَالَتِ الْأَعْرَابُ آمَنَّا ۖ قُل لَّمْ تُؤْمِنُوا وَلَـٰكِن قُولُوا أَسْلَمْنَا  

Mabedui walisema: Tumeamini! Sema (ee Muhammad صلى الله عليه وآله وسلم): Hamkuamini, lakini semeni: Tumesilimu. [Al-Hujuraat: 14]

. فَإِذَا كَانَ عَلَى الْحَقِيقَةِ فَهُوَ عَلَى قَوْلِهِ جَلَّ ذِكْرُهُ:

Na iwapo ni kwa hakika basi Uislamu wao ungekuwa kama katika kauli za Allaah (عَزَّ وَجَلَّ):

إِنَّ الدِّينَ عِندَ اللَّـهِ الْإِسْلَامُ ۗ  

Hakika Dini mbele ya Allaah ni Uislamu.  [Aal-‘Imraan: 19]

 وَمَن يَبْتَغِ غَيْرَ الْإِسْلَامِ دِينًا فَلَن يُقْبَلَ مِنْهُ  

Na yeyote anayetaka dini isiyokuwa ya Kiislamu basi haitokubaliwa kwake. [Aal-‘Imraan: 85]

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْيَمَانِ، قَالَ أَخْبَرَنَا شُعَيْبٌ، عَنِ الزُّهْرِيِّ، قَالَ أَخْبَرَنِي عَامِرُ بْنُ سَعْدِ بْنِ أَبِي وَقَّاصٍ، عَنْ سَعْدٍ، رضى الله عنه أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم أَعْطَى رَهْطًا وَسَعْدٌ جَالِسٌ، فَتَرَكَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم رَجُلاً هُوَ أَعْجَبُهُمْ إِلَىَّ فَقُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ مَا لَكَ عَنْ فُلاَنٍ فَوَاللَّهِ إِنِّي لأَرَاهُ مُؤْمِنًا‏.‏ فَقَالَ ‏"‏ أَوْ مُسْلِمًا ‏"‏‏.‏ فَسَكَتُّ قَلِيلاً، ثُمَّ غَلَبَنِي مَا أَعْلَمُ مِنْهُ فَعُدْتُ لِمَقَالَتِي فَقُلْتُ مَا لَكَ عَنْ فُلاَنٍ فَوَاللَّهِ إِنِّي لأَرَاهُ مُؤْمِنًا فَقَالَ ‏"‏ أَوْ مُسْلِمًا ‏"‏‏.‏ ثُمَّ غَلَبَنِي مَا أَعْلَمُ مِنْهُ فَعُدْتُ لِمَقَالَتِي وَعَادَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ثُمَّ قَالَ ‏"‏ يَا سَعْدُ، إِنِّي لأُعْطِي الرَّجُلَ وَغَيْرُهُ أَحَبُّ إِلَىَّ مِنْهُ، خَشْيَةَ أَنْ يَكُبَّهُ اللَّهُ فِي النَّارِ ‏"‏‏.‏ وَرَوَاهُ يُونُسُ وَصَالِحٌ وَمَعْمَرٌ وَابْنُ أَخِي الزُّهْرِيِّ عَنِ الزُّهْرِيِّ‏.‏

 

Amesimulia Sa’ad (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aligawa Zakaah kwa watu na Sa’ad amekaa pale lakini Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alimwacha mtu ambaye nilidhani angepata sehemu kubwa. Nilimuuliza: Ee Rasuli wa Allaah! Kwa nini umemwacha mtu yule? Wakati namwona Muumuni mwadilifu.  Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akatoa ufafanuzi: “Au Muislamu.” Nilinyamaza kwa muda, lakini sikujizuia kurejea swali langu kwa sababu nilikuwa namfahamu. Na kisha nikamuuliza Rasuli wa Allaah: Kwa nini umemwacha fulani? Wa-Allaahi ni Muumini mwaminifu.  Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema tena: “Au Muislamu tu.”  Na sikuweza kujizua kurejea swali langu kwa sababu kwa vile nilivyokuwa namjua . Kisha Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Ee Sa’ad! Mimi humpa mtu ilhali mwinginewe nampenda zaidi kwa kuchelea anaweza kutupiwa usoni ndani ya Moto na Allaah.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  27

 

 

 

 

20-Mlango

باب إِفْشَاءُ السَّلاَمِ مِنَ الإِسْلاَمِ

Kutoa Salaam ni katika Uislamu

 

 

وَقَالَ عَمَّارٌ: ثَلاَثٌ مَنْ جَمَعَهُنَّ فَقَدْ جَمَعَ الإِيمَانَ الإِنْصَافُ مِنْ نَفْسِكَ، وَبَذْلُ السَّلاَمِ لِلْعَالَمِ، وَالإِنْفَاقُ مِنَ الإِقْتَارِ.

 

Na ‘Ammaar alisema: “Yeyote atakayejipamba na sifa zifuatazo atakuwa amekusanya iymaan:

-Kuwatendea wengine kama anavyotaka kutendewa.

 

-Kumtolea Salaam kila mtu.

 

-Kutoa sadaka kwa ajili ya Allaah, japokuiwa mtu ni masikini.

 

حَدَّثَنَا قُتَيْبَةُ، قَالَ حَدَّثَنَا اللَّيْثُ، عَنْ يَزِيدَ بْنِ أَبِي حَبِيبٍ، عَنْ أَبِي الْخَيْرِ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَمْرٍو، أَنَّ رَجُلاً، سَأَلَ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم أَىُّ الإِسْلاَمِ خَيْرٌ قَالَ ‏ "‏ تُطْعِمُ الطَّعَامَ، وَتَقْرَأُ السَّلاَمَ عَلَى مَنْ عَرَفْتَ وَمَنْ لَمْ تَعْرِفْ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah bin ‘Amr (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Mtu mmoja alimwuliza Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم):  “Ni Uislamu gani mzuri?” Alijibu: “Uwalishe masikini na kuwatolea Salaam uwajuao na usiowajua.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 28

 

 

 

 

 

21-Mlango

 

باب كُفْرَانِ الْعَشِيرِ وَكُفْرٍ دُونَ كُفْرٍ

Kutokuwa na shukurani kwa mume, na ukafiri ni wa (daraja  mbalimbali); daraja ndogo au daraja ya juu zaidi

 

 

فِيهِ عَنْ أَبِي سَعِيدٍ الْخُدْرِيِّ عَنِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ

Usimulizi Uliosimuliwa na Abu Sa’iyd Al-Khudriyy (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ) kutoka kwa Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم)

 

Amesimulia Ibn ‘Abbaas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Nilionyeshwa Moto wa Jahannamu na kuwa wengi waliomo humo walikuwa wanawake ambao hawakuwa na shukrani.” Likaulizwa swali, “Je, wanamwamini Allaah”? Alijibu: “Hawana shukurani kwa waume zao na hawana ihsaan. Iwapo daima ukimfanyia ihsaan mmoja wao, kisha atakapoona jambo kwako (asilolipenda) husema:  Sijapata kheri yoyote kutoka kwako.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 29

 

 

 

 

 

22-Mlango

باب الْمَعَاصِي مِنْ أَمْرِ الْجَاهِلِيَّةِ

Maasi ni kutokana na mambo ya Ujaahiliyyah (ujahili na upotofu kabla ya Uislamu)

 

 

وَلاَ يُكَفَّرُ صَاحِبُهَا بِارْتِكَابِهَا إِلاَّ بِالشِّرْكِ لِقَوْلِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ: «إِنَّكَ امْرُؤٌ فِيكَ جَاهِلِيَّةٌ». وَقَوْلِ اللَّهِ تَعَالَى: إِنَّ اللَّهَ لاَ يَغْفِرُ أَنْ يُشْرَكَ بِهِ وَيَغْفِرُ مَا دُونَ ذَلِكَ لِمَنْ يَشَاءُ .

 

Hayamkufurishi aliyeyafanya isipokuwa kwa Shirki kwa mujibu wa kauli ya Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم):

“Wewe ni mtu ambaye ndani yako kuna Ujaahiliyyah.”

 

Na kauli Yake Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

 إِنَّ اللَّـهَ لَا يَغْفِرُ أَن يُشْرَكَ بِهِ وَيَغْفِرُ مَا دُونَ ذَٰلِكَ لِمَن يَشَاءُ ۚ 

Hakika Allaah Haghufurii kushirikishwa; lakini Anaghufuria yasiyokuwa hayo kwa Amtakae [An-Nisaa 48, 116]

 

 

 

حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ بْنُ حَرْبٍ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ وَاصِلٍ الأَحْدَبِ، عَنِ الْمَعْرُورِ، قَالَ لَقِيتُ أَبَا ذَرٍّ بِالرَّبَذَةِ، وَعَلَيْهِ حُلَّةٌ، وَعَلَى غُلاَمِهِ حُلَّةٌ، فَسَأَلْتُهُ عَنْ ذَلِكَ، فَقَالَ إِنِّي سَابَبْتُ رَجُلاً، فَعَيَّرْتُهُ بِأُمِّهِ، فَقَالَ لِيَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ يَا أَبَا ذَرٍّ أَعَيَّرْتَهُ بِأُمِّهِ إِنَّكَ امْرُؤٌ فِيكَ جَاهِلِيَّةٌ، إِخْوَانُكُمْ خَوَلُكُمْ، جَعَلَهُمُ اللَّهُ تَحْتَ أَيْدِيكُمْ، فَمَنْ كَانَ أَخُوهُ تَحْتَ يَدِهِ فَلْيُطْعِمْهُ مِمَّا يَأْكُلُ، وَلْيُلْبِسْهُ مِمَّا يَلْبَسُ، وَلاَ تُكَلِّفُوهُمْ مَا يَغْلِبُهُمْ، فَإِنْ كَلَّفْتُمُوهُمْ فَأَعِينُوهُمْ ‏"‏‏.‏

 

Amesimuli Al-Ma’ruwr (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Katika mji wa Ar-Rabadhah nilikutana na Abu Dharr alikuwa amevaa joho, na mtumwa wake pia alivaa joho kama lile. Nilimwuliza sababu yake. Alinijibu: “Nilimtukania mtu mama yake. Mtume akaniambia: “Ee Abu Dharr! Ulimtukania mamake? Wewe ni mtu ndani yako kuna ujahili. Watumwa wako ni ndugu zako na Allaah amewaweka chini ya mamlaka yako. Hivyo yeyote mwenye ndugu chini ya himaya yake basi amlishe kile anachokula na amvishe kile anachovaa. Usiwatake watumwa wafanye mambo wasioyaweza, na utakapofanya, basi wasaidie.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 30

 

 

 

 

 

Mlango

 

وَإِن طَائِفَتَانِ مِنَ الْمُؤْمِنِينَ اقْتَتَلُوا فَأَصْلِحُوا بَيْنَهُمَا

Na ikiwa makundi mawili ya Waumini yakipigana, basi suluhisheni baina yao [Al-Hujuraat: 9]

فَسَمَّاهُمُ الْمُؤْمِنِينَ

Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى) amewaita Waumini

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ الرَّحْمَنِ بْنُ الْمُبَارَكِ، حَدَّثَنَا حَمَّادُ بْنُ زَيْدٍ، حَدَّثَنَا أَيُّوبُ، وَيُونُسُ، عَنِ الْحَسَنِ، عَنِ الأَحْنَفِ بْنِ قَيْسٍ، قَالَ ذَهَبْتُ لأَنْصُرَ هَذَا الرَّجُلَ، فَلَقِيَنِي أَبُو بَكْرَةَ فَقَالَ أَيْنَ تُرِيدُ قُلْتُ أَنْصُرُ هَذَا الرَّجُلَ‏.‏ قَالَ ارْجِعْ فَإِنِّي سَمِعْتُ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم يَقُولُ ‏"‏ إِذَا الْتَقَى الْمُسْلِمَانِ بِسَيْفَيْهِمَا فَالْقَاتِلُ وَالْمَقْتُولُ فِي النَّارِ ‏"‏‏.‏ فَقُلْتُ يَا رَسُولَ اللَّهِ هَذَا الْقَاتِلُ فَمَا بَالُ الْمَقْتُولِ قَالَ ‏"‏ إِنَّهُ كَانَ حَرِيصًا عَلَى قَتْلِ صَاحِبِهِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Al-Ahnaf bin Qays (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ) :

 

Nilipokuwa nakwenda kumsaidia bwana huyu (‘Aliy Ibn Abiy Twaalib), Abu Bakrah alikutana nami na akaniuliza: “Unakwenda wapi?” Nilimjibu: Nakwenda kumsaidia yule mtu. Akasema: “Rejea kwa sababu nilimsikia Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akisema: “Waislamu wawili wanapopigana kwa panga zao, wote muuaji na muuliwa wataingia Motoni.”  Nikasema: Ee Rasuli wa Allaah! Ni sahihi kwa muuaji lakini ipi aliyeuawa?  Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alijibu: “Kwa hakika alikuwa na pupa ya kumuua mwenzake.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 31

 

 

 

 

 

23-Mlango

 

باب ظُلْمٌ دُونَ ظُلْمٍ

Dhuluma ya aina moja inaweza kuwa kubwa au ndogo kuliko nyengine

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْوَلِيدِ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، ح‏.‏ قَالَ وَحَدَّثَنِي بِشْرٌ، قَالَ حَدَّثَنَا مُحَمَّدٌ، عَنْ شُعْبَةَ، عَنْ سُلَيْمَانَ، عَنْ إِبْرَاهِيمَ، عَنْ عَلْقَمَةَ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ، قَالَ لَمَّا نَزَلَتِ ‏الَّذِينَ آمَنُوا وَلَمْ يَلْبِسُوا إِيمَانَهُمْ بِظُلْمٍ‏‏ قَالَ أَصْحَابُ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم أَيُّنَا لَمْ يَظْلِمْ فَأَنْزَلَ اللَّهُ ‏‏إِنَّ الشِّرْكَ لَظُلْمٌ عَظِيمٌ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Pindi ilipoteremshwa Aayah:

 

الَّذِينَ آمَنُوا وَلَمْ يَلْبِسُوا إِيمَانَهُم بِظُلْمٍ

Wale walioamini na hawakuchanganya iymaan zao na dhulma [Al-An‘Aam (6:82)].

 

Swahaba wa Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) walimuuliza: Nani kati yetu ambaye hakudhulumu? Hapo Allaah (عَزَّ وَجَلَّ) Akateremsha:

إِنَّ الشِّرْكَ لَظُلْمٌ عَظِيمٌ ﴿١٣﴾

Hakika shirki ni dhulma kubwa mno! [Luqmaan (31:13)]

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 32

 

 

 

 

 

24-Mlango

باب عَلاَمَةِ الْمُنَافِقِ

Alama za Mnafiki

 

 

 

حَدَّثَنَا سُلَيْمَانُ أَبُو الرَّبِيعِ، قَالَ حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ بْنُ جَعْفَرٍ، قَالَ حَدَّثَنَا نَافِعُ بْنُ مَالِكِ بْنِ أَبِي عَامِرٍ أَبُو سُهَيْلٍ، عَنْ أَبِيهِ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ آيَةُ الْمُنَافِقِ ثَلاَثٌ إِذَا حَدَّثَ كَذَبَ، وَإِذَا وَعَدَ أَخْلَفَ، وَإِذَا اؤْتُمِنَ خَانَ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Hurayrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema:

Alama za mnafiki ni tatu:

 

-Kila anapozungumza, husema uongo.

 

-Kila anapotoa ahadi, huivunja

 

-Akiaminiwa hufanya khiyana.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 33

 

 

 

حَدَّثَنَا قَبِيصَةُ بْنُ عُقْبَةَ، قَالَ حَدَّثَنَا سُفْيَانُ، عَنِ الأَعْمَشِ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ مُرَّةَ، عَنْ مَسْرُوقٍ، عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَمْرٍو، أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ أَرْبَعٌ مَنْ كُنَّ فِيهِ كَانَ مُنَافِقًا خَالِصًا، وَمَنْ كَانَتْ فِيهِ خَصْلَةٌ مِنْهُنَّ كَانَتْ فِيهِ خَصْلَةٌ مِنَ النِّفَاقِ حَتَّى يَدَعَهَا إِذَا اؤْتُمِنَ خَانَ وَإِذَا حَدَّثَ كَذَبَ وَإِذَا عَاهَدَ غَدَرَ، وَإِذَا خَاصَمَ فَجَرَ ‏"‏‏.‏ تَابَعَهُ شُعْبَةُ عَنِ الأَعْمَشِ‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdulllaah bin ‘Amr (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Yeyote mwenye sifa nne zifuatazo atakuwa mnafiki na atakayekuwa na mojawapo ya sifa nne atakuwa na sifa moja ya unafiki mpaka atakapoacha tabia hiyo.

 

-Anapoaminika hufanya khiyana.

 

-Anapozungumza, husema uongo.

 

-Anapoweka ahadi husaliti

 

-Anapogombana hufanya uovu.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 34

 

 

 

 

 

25-Mlango

 باب قِيَامُ لَيْلَةِ الْقَدْرِ مِنَ الإِيمَانِ

Qiyaamul-Layl (Kisimamo cha usiku kuswali) Laylatul-Qadr ni sehemu ya iymaan

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو الْيَمَانِ، قَالَ أَخْبَرَنَا شُعَيْبٌ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو الزِّنَادِ، عَنِ الأَعْرَجِ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، قَالَ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ مَنْ يَقُمْ لَيْلَةَ الْقَدْرِ إِيمَانًا وَاحْتِسَابًا غُفِرَ لَهُ مَا تَقَدَّمَ مِنْ ذَنْبِهِ ‏"‏‏.‏

 

 

Amesimulia Abu Huraryah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Yeyote atakayesimama Laylatul-Qadr kwa iymaan thabiti na kwa kutaraji malipo kutoka kwa Allaah (sio kwa kujionesha) basi ataghufuriwa madhambi yake yaliyopita.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  35

 

 

 

 

 

26-Mlango

باب الْجِهَادُ مِنَ الإِيمَانِ

Al-Jihaad (kupigana katika njia ya Allaah) ni sehemu ya iymaan

 

 

 

حَدَّثَنَا حَرَمِيُّ بْنُ حَفْصٍ، قَالَ حَدَّثَنَا عَبْدُ الْوَاحِدِ، قَالَ حَدَّثَنَا عُمَارَةُ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو زُرْعَةَ بْنُ عَمْرِو بْنِ جَرِيرٍ، قَالَ سَمِعْتُ أَبَا هُرَيْرَةَ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ انْتَدَبَ اللَّهُ لِمَنْ خَرَجَ فِي سَبِيلِهِ لاَ يُخْرِجُهُ إِلاَّ إِيمَانٌ بِي وَتَصْدِيقٌ بِرُسُلِي أَنْ أُرْجِعَهُ بِمَا نَالَ مِنْ أَجْرٍ أَوْ غَنِيمَةٍ، أَوْ أُدْخِلَهُ الْجَنَّةَ، وَلَوْلاَ أَنْ أَشُقَّ عَلَى أُمَّتِي مَا قَعَدْتُ خَلْفَ سَرِيَّةٍ، وَلَوَدِدْتُ أَنِّي أُقْتَلُ فِي سَبِيلِ اللَّهِ ثُمَّ أُحْيَا، ثُمَّ أُقْتَلُ ثُمَّ أُحْيَا، ثُمَّ أُقْتَلُ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Huraryah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Mtu aliyeshiriki katika njia ya Allaah (Vita vya Jihaad) na hapana kilichomlazimisha kufanya hivyo isipokuwa iymaan yake kwa Allaah na Rasuli wake, atafidiwa na Allaah ama kwa thawabu au ngawira au ataingizwa Jannah.  Kama nisingeona ugumu kwa wafuasi wangu, basi nisingeacha nyuma hata sariya moja (kikosi cha jeshi) kwenda katika Jihaad na ningependa niuliwe katika njia ya Allaah (kufa Shahiyd) kisha nikafufuliwa, na kisha niuliwe tena kuwa Shahiyd na kisha nikafufuliwa na kuuliwa tena kuwa  Shahiyd katika njia Yake.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  36

 

 

 

 

 

27-Mlango

باب تَطَوُّعُ قِيَامِ رَمَضَانَ مِنَ الإِيمَانِ

Kuswali Swalaah za Sunnah (Nawaafil) usiku wa Ramadhwaan ni katika iymaan

 

 

 

حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ، قَالَ حَدَّثَنِي مَالِكٌ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ حُمَيْدِ بْنِ عَبْدِ الرَّحْمَنِ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ مَنْ قَامَ رَمَضَانَ إِيمَانًا وَاحْتِسَابًا غُفِرَ لَهُ مَا تَقَدَّمَ مِنْ ذَنْبِهِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Huraryah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Yeyote atakayesimama kuswali usiku wa Ramadhwaan kwa unyenyekevu na iymaan thabiti na kutarajia malipo kutoka kwa Allaah (siyo kwa kujionyesha) ataghufuriwa madhambi yake yaliyopita.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 37

 

 

 

 

 

 

28-Mlango

 

باب صَوْمُ رَمَضَانَ احْتِسَابًا مِنَ الإِيمَانِ

Swawm (kufunga) Ramadhwaan (kwa kufuata Shariy’ah zake) na kutarajia malipo kutoka kwa Allaah pekee (bila kujionesha), ni sehemu ya iymaan

 

 

 

حَدَّثَنَا ابْنُ سَلاَمٍ، قَالَ أَخْبَرَنَا مُحَمَّدُ بْنُ فُضَيْلٍ، قَالَ حَدَّثَنَا يَحْيَى بْنُ سَعِيدٍ، عَنْ أَبِي سَلَمَةَ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، قَالَ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ مَنْ صَامَ رَمَضَانَ إِيمَانًا وَاحْتِسَابًا غُفِرَ لَهُ مَا تَقَدَّمَ مِنْ ذَنْبِهِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Huraryah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Yeyote atakayefunga (Swawm) Ramadhwaan kwa iymaan (ikhlaasw) na kutarajia malipo kutoka kwa Allaah, ataghufuriwa madhambi yake yaliyopita.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 38

 

 

 

 

 

29-Mlango

 باب الدِّينُ يُسْرٌ

Dini ni nyepesi

 

 

وَقَوْلُ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ: «أَحَبُّ الدِّينِ إِلَى اللَّهِ الْحَنِيفِيَّةُ السَّمْحَةُ».

 

 

Na kauli ya Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Dini inayopendeza kwa Allaah ni Al-Haniyfiyyah (kuelemea katika haki kumwabudu Allaah bila kumshirikisha na chochote) As-Samhah (ni nyepesi).  

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ السَّلاَمِ بْنُ مُطَهَّرٍ، قَالَ حَدَّثَنَا عُمَرُ بْنُ عَلِيٍّ، عَنْ مَعْنِ بْنِ مُحَمَّدٍ الْغِفَارِيِّ، عَنْ سَعِيدِ بْنِ أَبِي سَعِيدٍ الْمَقْبُرِيِّ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ إِنَّ الدِّينَ يُسْرٌ، وَلَنْ يُشَادَّ الدِّينَ أَحَدٌ إِلاَّ غَلَبَهُ، فَسَدِّدُوا وَقَارِبُوا وَأَبْشِرُوا، وَاسْتَعِينُوا بِالْغَدْوَةِ وَالرَّوْحَةِ وَشَىْءٍ مِنَ الدُّلْجَةِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Huraryah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Dini ni nyepesi na yeyote anayeshindana na Dini humshinda, Hivyo fanyeni usawa na karibieni na mpate khabari njema (kwamba mtalipwa thawabu) na takeni msaada muweze kufanya ‘ibaadah asubuhi na usiku, na masaa ya mwisho wa usiku.” [Tazama Fat-hul-Baariy Uk. (1/102)]

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  39

 

 

 

 

 

30-Mlango

باب الصَّلاَةُ مِنَ الإِيمَانِ

Swalaah ni sehemu ya iymaan 

 

 

وَقَوْلُ اللَّهِ تَعَالَى: {وَمَا كَانَ اللَّهُ لِيُضِيعَ إِيمَانَكُمْ} يَعْنِي صَلاَتَكُمْ عِنْدَ الْبَيْتِ.

 

Na kauli ya Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

Na Allaah Hakuwa Mwenye kupoteza iymaan (Swalaah) yenu [Al-Baqarah: 143]

Yaani: Swalaah zenu mlizoziswali kueleleka Bayt Al-Maqdis Jerusalem.

 

 

حَدَّثَنَا عَمْرُو بْنُ خَالِدٍ، قَالَ حَدَّثَنَا زُهَيْرٌ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو إِسْحَاقَ، عَنِ الْبَرَاءِ، أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم كَانَ أَوَّلَ مَا قَدِمَ الْمَدِينَةَ نَزَلَ عَلَى أَجْدَادِهِ ـ أَوْ قَالَ أَخْوَالِهِ ـ مِنَ الأَنْصَارِ، وَأَنَّهُ صَلَّى قِبَلَ بَيْتِ الْمَقْدِسِ سِتَّةَ عَشَرَ شَهْرًا، أَوْ سَبْعَةَ عَشَرَ شَهْرًا، وَكَانَ يُعْجِبُهُ أَنْ تَكُونَ قِبْلَتُهُ قِبَلَ الْبَيْتِ، وَأَنَّهُ صَلَّى أَوَّلَ صَلاَةٍ صَلاَّهَا صَلاَةَ الْعَصْرِ، وَصَلَّى مَعَهُ قَوْمٌ، فَخَرَجَ رَجُلٌ مِمَّنْ صَلَّى مَعَهُ، فَمَرَّ عَلَى أَهْلِ مَسْجِدٍ، وَهُمْ رَاكِعُونَ فَقَالَ أَشْهَدُ بِاللَّهِ لَقَدْ صَلَّيْتُ مَعَ رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قِبَلَ مَكَّةَ، فَدَارُوا كَمَا هُمْ قِبَلَ الْبَيْتِ، وَكَانَتِ الْيَهُودُ قَدْ أَعْجَبَهُمْ إِذْ كَانَ يُصَلِّي قِبَلَ بَيْتِ الْمَقْدِسِ، وَأَهْلُ الْكِتَابِ، فَلَمَّا وَلَّى وَجْهَهُ قِبَلَ الْبَيْتِ أَنْكَرُوا ذَلِكَ‏.‏ قَالَ زُهَيْرٌ حَدَّثَنَا أَبُو إِسْحَاقَ عَنِ الْبَرَاءِ فِي حَدِيثِهِ هَذَا أَنَّهُ مَاتَ عَلَى الْقِبْلَةِ قَبْلَ أَنْ تُحَوَّلَ رِجَالٌ وَقُتِلُوا، فَلَمْ نَدْرِ مَا نَقُولُ فِيهِمْ، فَأَنْزَلَ اللَّهُ تَعَالَى ‏‏وَمَا كَانَ اللَّهُ لِيُضِيعَ إِيمَانَكُمْ‏‏

 

Amesimulia Al-Baraa Bin ‘Aazib (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alipokuja Madiynah alikaa kwanza kwa babu zake au wajomba wa upande wa mama yake katika Answaar. Alikuwa akiswali akielekea Baytul-Maqdis (Jerusalem) kwa miezi kumi na sita au kumi na saba, lakini alitamani Qiblah chake kingekuwa Al-Ka’bah (Makkah). Swalaah ya kwanza aliyoelekea Al-Ka’bah ilikuwa katika wakati wa Alasiri akiwa na watu wengine alioswali nayo. Kisha mmoja wa watu aliyeswali pamoja naye alitoka nje na akawakuta watu wakiswali ndani ya Msikiti wakiwa wamerukuu wakielekea Baytul-Maqdis (Jerusalem).

Aliwahutubia kwa kusema: “Wa-Allaahi nashuhudia kuwa nimeswali na Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) tukielekea Makkah (Al-Ka’bah). Waliposikia hivyo wale watu walibadili mwelekeo na kuelekea Al-Ka’bah wakati ule ule. Mayahudi na watu wa kitabu walikuwa wakifarajika kumwona Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akielekea Jerusalem wakati akiswali lakini alipobadili na kuelekea Al-Ka’bah wakati wa Swalaah walichukizwa na mabadilko hayo.”

 

Al-Baraa aliongeza: “Kabla ya kubadili Qiblah na kuelekea Al-Ka’bah (Makkah), baadhi ya Waislamu walikuwa wamefarika dunia au waliuawa na hatujui la kusema juu ya Swalaah zao. Hapo Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى) Akateremsha:

وَمَا كَانَ اللَّـهُ لِيُضِيعَ إِيمَانَكُمْ ۚ  

 

Na Allaah Hakuwa Mwenye kupoteza iymaan (Swalaah) yenu [Al-Baqrah: 143] 

 

 Yaani: Swalaah za Waislamu hao zilikuwa sahihi.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  40

 

 

 

 

 

31-Mlango

باب حُسْنِ إِسْلاَمِ الْمَرْءِ

Yanayosemwa kuhusu ubora wa mtu anayesilimu kwa ikhlaasw (niyyah safi)

 

 

 

قَالَ مَالِكٌ أَخْبَرَنِي زَيْدُ بْنُ أَسْلَمَ، أَنَّ عَطَاءَ بْنَ يَسَارٍ، أَخْبَرَهُ أَنَّ أَبَا سَعِيدٍ الْخُدْرِيَّ أَخْبَرَهُ أَنَّهُ، سَمِعَ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم يَقُولُ ‏ "‏ إِذَا أَسْلَمَ الْعَبْدُ فَحَسُنَ إِسْلاَمُهُ يُكَفِّرُ اللَّهُ عَنْهُ كُلَّ سَيِّئَةٍ كَانَ زَلَفَهَا، وَكَانَ بَعْدَ ذَلِكَ الْقِصَاصُ، الْحَسَنَةُ بِعَشْرِ أَمْثَالِهَا إِلَى سَبْعِمِائَةِ ضِعْفٍ، وَالسَّيِّئَةُ بِمِثْلِهَا إِلاَّ أَنْ يَتَجَاوَزَ اللَّهُ عَنْهَا ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Sa’iyd Al-Khudriyy (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Endapo mtu atasilimu kwa dhati basi Allaah Atamfutia madhambi yake yaliyopita, na baada ya hapo ataanza hesabu mpya. Malipo ya amali zake njema yatakuwa mara kumi mpaka mara mia saba kwa kila jema; na ovu litalipwa kama lilivyo isipokuwa Allaah Akimsamehe.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 41

 

 

حَدَّثَنَا إِسْحَاقُ بْنُ مَنْصُورٍ، قَالَ حَدَّثَنَا عَبْدُ الرَّزَّاقِ، قَالَ أَخْبَرَنَا مَعْمَرٌ، عَنْ هَمَّامٍ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، قَالَ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏ "‏ إِذَا أَحْسَنَ أَحَدُكُمْ إِسْلاَمَهُ، فَكُلُّ حَسَنَةٍ يَعْمَلُهَا تُكْتَبُ لَهُ بِعَشْرِ أَمْثَالِهَا إِلَى سَبْعِمِائَةِ ضِعْفٍ، وَكُلُّ سَيِّئَةٍ يَعْمَلُهَا تُكْتَبُ لَهُ بِمِثْلِهَا ‏"‏‏.‏

 

 

Amesimulia Abu Huraryah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Yeyote kati yenu atakayeboresha (anafuata kabisa) Dini yake ya Kiislamu basi amali zake njema zitalipwa mara kumi hadi mara mia saba kwa kila amali njema na amali mbaya itaandikwa kama ilivyo tu."

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 41

 

 

 

 

 

32-Mlango

باب أَحَبُّ الدِّينِ إِلَى اللَّهِ أَدْوَمُهُ

 

Ad-Diyn (amali njema, ‘ibaadah) inayopendezwa mbele ya Allaah ni ile inayodumu zaidi (na kwa hakika Dini bora mbele ya Allaah ni Uislamu)

 

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ الْمُثَنَّى، حَدَّثَنَا يَحْيَى، عَنْ هِشَامٍ، قَالَ أَخْبَرَنِي أَبِي، عَنْ عَائِشَةَ، أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم دَخَلَ عَلَيْهَا وَعِنْدَهَا امْرَأَةٌ قَالَ ‏"‏ مَنْ هَذِهِ ‏"‏‏.‏ قَالَتْ فُلاَنَةُ‏.‏ تَذْكُرُ مِنْ صَلاَتِهَا‏.‏ قَالَ ‏"‏ مَهْ، عَلَيْكُمْ بِمَا تُطِيقُونَ، فَوَاللَّهِ لاَ يَمَلُّ اللَّهُ حَتَّى تَمَلُّوا ‏"‏‏.‏ وَكَانَ أَحَبَّ الدِّينِ إِلَيْهِ مَا دَامَ عَلَيْهِ صَاحِبُهُ‏.‏

 

Amesimulia ‘Aaishah (رَضِيَ الْلَّهُ عَنْهَا)

 

Siku moja Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alikuja akamkuta mwanamke amekaa nami. Aliuliza, “Huyo ni nani?” Nilimjibu: Ni fulani.  Na nikamweleza kuhusu kukithirisha Swalaah kwa yule mwanamke. Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alisema kwa kupinga: “Fanya amali njema kwa mujibu wa uwezo wako kwani Allaah Hachoki kulipa lakini kwa hakika utachoka, amali njema mbele ya Allaah ni ile inayodumishwa.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  42

 

 

 

 

 

33-Mlango

باب زِيَادَةِ الإِيمَانِ وَنُقْصَانِهِ

Kuongezeka iymaan na kupungua  

 

 

Na kauli za Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

وَزِدْنَاهُمْ هُدًى ﴿١٣﴾

Na Tukawazidishia Uongofu. [Al-Kahf: 13]

وَيَزْدَادَ الَّذِينَ آمَنُوا إِيمَانًا ۙ  

 

Na iwazidishie iymaan wale walioamini. [Al-Muddaththir: 31]

 

 

Na Anasema:

 

الْيَوْمَ أَكْمَلْتُ لَكُمْ دِينَكُمْ  

Leo Nimekukamilishieni Dini yenu.   [Al-Maaidah: 3]

 

Kauli hiyo inaonesha kuwa endapo mtu ataacha sehemu ya utimilifu na Dini basi Dini yake haijakamilika.

 

 

حَدَّثَنَا مُسْلِمُ بْنُ إِبْرَاهِيمَ، قَالَ حَدَّثَنَا هِشَامٌ، قَالَ حَدَّثَنَا قَتَادَةُ، عَنْ أَنَسٍ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏"‏ يَخْرُجُ مِنَ النَّارِ مَنْ قَالَ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ، وَفِي قَلْبِهِ وَزْنُ شَعِيرَةٍ مِنْ خَيْرٍ، وَيَخْرُجُ مِنَ النَّارِ مَنْ قَالَ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ، وَفِي قَلْبِهِ وَزْنُ بُرَّةٍ مِنْ خَيْرٍ، وَيَخْرُجُ مِنَ النَّارِ مَنْ قَالَ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ، وَفِي قَلْبِهِ وَزْنُ ذَرَّةٍ مِنْ خَيْرٍ ‏"‏‏.‏ قَالَ أَبُو عَبْدِ اللَّهِ قَالَ أَبَانُ حَدَّثَنَا قَتَادَةُ حَدَّثَنَا أَنَسٌ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ مِنْ إِيمَانٍ ‏"‏‏.‏ مَكَانَ ‏"‏ مِنْ خَيْرٍ ‏"‏‏.‏

Amesimulia Anas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema:

 

 “Yeyote atakayesema:

 

لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ،

Hapana mwabudiwa wa haki isipokuwa Allaah

 

na akawa na iymaan ndani ya moyo wake kama uzito wa punje ya shairi atatolewa Motoni. Na yeyote atakayesema:

لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ،

 

Hapana mwabudiwa wa haki isipokuwa Allaah

 

na kwenye nafsi yake ana iymaan kama uzito wa punje ya ngano, atatolewa Motoni. Na yeyote atakayesema:

لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ،

Hapana mwabudiwa wa haki isipokuwa Allaah

 

na ana iymaan kwenye nafsi yake yenye uzito kama atomi atatolewa Motoni.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 43

 

 

 

حَدَّثَنَا الْحَسَنُ بْنُ الصَّبَّاحِ، سَمِعَ جَعْفَرَ بْنَ عَوْنٍ، حَدَّثَنَا أَبُو الْعُمَيْسِ، أَخْبَرَنَا قَيْسُ بْنُ مُسْلِمٍ، عَنْ طَارِقِ بْنِ شِهَابٍ، عَنْ عُمَرَ بْنِ الْخَطَّابِ، أَنَّ رَجُلاً، مِنَ الْيَهُودِ قَالَ لَهُ يَا أَمِيرَ الْمُؤْمِنِينَ، آيَةٌ فِي كِتَابِكُمْ تَقْرَءُونَهَا لَوْ عَلَيْنَا مَعْشَرَ الْيَهُودِ نَزَلَتْ لاَتَّخَذْنَا ذَلِكَ الْيَوْمَ عِيدًا‏.‏ قَالَ أَىُّ آيَةٍ قَالَ ‏الْيَوْمَ أَكْمَلْتُ لَكُمْ دِينَكُمْ وَأَتْمَمْتُ عَلَيْكُمْ نِعْمَتِي وَرَضِيتُ لَكُمُ الإِسْلاَمَ دِينًا‏‏‏.‏ قَالَ عُمَرُ قَدْ عَرَفْنَا ذَلِكَ الْيَوْمَ وَالْمَكَانَ الَّذِي نَزَلَتْ فِيهِ عَلَى النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم وَهُوَ قَائِمٌ بِعَرَفَةَ يَوْمَ جُمُعَةٍ‏.‏

 

Amesimulia ‘Umar bin Al-Khattwaab (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Wakati fulani Myahudi mmoja aliniambia: “Ewe Amir wa Waumini!  Kuna Aayah ndani ya Kitabu chenu mnayosoma lau ingeshuka kwetu sisi Mayahudi basi siku hiyo tungeisherehekea.” ‘Umar bin Al-Khattwab aliuliza: “Ni Aayah gani hiyo?”  Yahudi Akajibu:

 

الْيَوْمَ أَكْمَلْتُ لَكُمْ دِينَكُمْ وَأَتْمَمْتُ عَلَيْكُمْ نِعْمَتِي وَرَضِيتُ لَكُمُ الْإِسْلَامَ دِينًا ۚ

Leo Nimekukamilishieni Dini yenu, na Nimekutimizieni neema Yangu, na Nimekuridhieni Uislamu uwe Dini yenu[Al-Maaidah: 3]

 

‘Umar alimjibu: “Hapana shaka, tunajua lini na mahali Aayah hii ilipoteremshwa kwa Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم). Ilikuwa Ijumaa na Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alikuwa amesimama katika Arafah (yaani Siku ya Hajj)”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 44

 

 

 

 

 

34-Mlango

باب الزَّكَاةُ مِنَ الإِسْلاَمِ

Kutoa Zakaah ni sehemu ya Uislamu  

 

 

 

Na kauli Yake Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

 

((وَمَا أُمِرُوا إِلَّا لِيَعْبُدُوا اللَّـهَ مُخْلِصِينَ لَهُ الدِّينَ حُنَفَاءَ وَيُقِيمُوا الصَّلَاةَ وَيُؤْتُوا الزَّكَاةَۚ وَذَٰلِكَ دِينُ الْقَيِّمَةِ))

((Na hawakuamrishwa isipokuwa wamwabudu Allaah wenye kumtakasia Dini, wenye kujiengua na upotofu kuelemea Dini ya haki na wasimamishe Swalaah na watoe Zakaat; na hiyo ndiyo Dini iliyosimama imara)). [Al-Bayyinah 5]

 

 

حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ، قَالَ حَدَّثَنِي مَالِكُ بْنُ أَنَسٍ، عَنْ عَمِّهِ أَبِي سُهَيْلِ بْنِ مَالِكٍ، عَنْ أَبِيهِ، أَنَّهُ سَمِعَ طَلْحَةَ بْنَ عُبَيْدِ اللَّهِ، يَقُولُ جَاءَ رَجُلٌ إِلَى رَسُولِ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم مِنْ أَهْلِ نَجْدٍ، ثَائِرُ الرَّأْسِ، يُسْمَعُ دَوِيُّ صَوْتِهِ، وَلاَ يُفْقَهُ مَا يَقُولُ حَتَّى دَنَا، فَإِذَا هُوَ يَسْأَلُ عَنِ الإِسْلاَمِ فَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ ـ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ خَمْسُ صَلَوَاتٍ فِي الْيَوْمِ وَاللَّيْلَةِ ‏"‏‏.‏ فَقَالَ هَلْ عَلَىَّ غَيْرُهَا قَالَ ‏"‏ لاَ، إِلاَّ أَنْ تَطَوَّعَ ‏"‏‏.‏ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ وَصِيَامُ رَمَضَانَ ‏"‏‏.‏ قَالَ هَلْ عَلَىَّ غَيْرُهُ قَالَ ‏"‏ لاَ، إِلاَّ أَنْ تَطَوَّعَ ‏"‏‏.‏ قَالَ وَذَكَرَ لَهُ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم الزَّكَاةَ‏.‏ قَالَ هَلْ عَلَىَّ غَيْرُهَا قَالَ ‏"‏ لاَ، إِلاَّ أَنْ تَطَوَّعَ ‏"‏‏.‏ قَالَ فَأَدْبَرَ الرَّجُلُ وَهُوَ يَقُولُ وَاللَّهِ لاَ أَزِيدُ عَلَى هَذَا وَلاَ أَنْقُصُ‏.‏ قَالَ رَسُولُ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم ‏"‏ أَفْلَحَ إِنْ صَدَقَ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Twalhah bin ‘Ubaydillaah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Mtu mmoja kutoka Najd mwenye nywele timutimu alikuja kwa Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) na tukasikia sauti yake kubwa lakini hatukuelewa alichokuwa akisema, mpaka alipotukaribia ndipo tukajua kuwa alikuwa akiuliza juu ya Uislamu. Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Unatakiwa kusimamisha Swalaah tano usiku na mchana.”  Yule mtu aliuliza: “Je, kuna zaidi ya hilo?” Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Hapana, lakini ukitaka unaweza kuswali Sunnah (Nawaafil).” Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akaendelea kumwambia: “Na Swiyaam ya Ramadhwaan.” Yule mtu akauliza: “Je, kuna Swawm zaidi ya hiyo?”  Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Hapana, isipokuwa Swiyaam za Sunnah.”  Kisha Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliendelea kusema: “Unatakiwa kutoa Zakaah.” Yule mtu aliuliza: “Je, ninawajibika  zaidi ya Zakaah?”  Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Hapana, isipokuwa Sadaka.” Kisha yule mtu akaondoka akisema: “Wa-Allaahi sitazidisha zaidi ya hayo wala sitapunguza.”  Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Iwapo aliyosema ni kweli, basi atafanikiwa (yaani atahakikishiwa kuingizwa Jannah).

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 45 

 

 

 

 

 

35-Mlango

باب اتِّبَاعُ الْجَنَائِزِ مِنَ الإِيمَانِ

Kusindikiza Jeneza (mpaka makaburini) ni sehemu ya iymaan

 

 

 

حَدَّثَنَا أَحْمَدُ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عَلِيٍّ الْمَنْجُوفِيُّ، قَالَ حَدَّثَنَا رَوْحٌ، قَالَ حَدَّثَنَا عَوْفٌ، عَنِ الْحَسَنِ، وَمُحَمَّدٍ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ مَنِ اتَّبَعَ جَنَازَةَ مُسْلِمٍ إِيمَانًا وَاحْتِسَابًا، وَكَانَ مَعَهُ حَتَّى يُصَلَّى عَلَيْهَا، وَيَفْرُغَ مِنْ دَفْنِهَا، فَإِنَّهُ يَرْجِعُ مِنَ الأَجْرِ بِقِيرَاطَيْنِ، كُلُّ قِيرَاطٍ مِثْلُ أُحُدٍ، وَمَنْ صَلَّى عَلَيْهَا ثُمَّ رَجَعَ قَبْلَ أَنْ تُدْفَنَ فَإِنَّهُ يَرْجِعُ بِقِيرَاطٍ ‏"‏‏.‏ تَابَعَهُ عُثْمَانُ الْمُؤَذِّنُ قَالَ حَدَّثَنَا عَوْفٌ عَنْ مُحَمَّدٍ عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم نَحْوَهُ‏.‏

 

Amesimulia Abu Huraryrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: (Muumini) Anayesindikiza jeneza la Muislamu kwa unyenyekevu na huku akitarajia malipo kutoka kwa Allaah na akabaki mpaka maiti akaswaliwa na mazishi yakakamilika, atarejea na malipo ya Qirati mbili. Qirati moja ni kama ukubwa wa (Jabali) Uhud. Yule anayeswalia kisha akaondoka kabla ya kuzika, atarejea na malipo ya Qirati moja tu.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 46 

 

 

 

 

 

36-Mlango

باب خَوْفِ الْمُؤْمِنِ مِنْ أَنْ يَحْبَطَ عَمَلُهُ وَهُوَ لاَ يَشْعُرُ

Khofu ya Muumini kuwa amali zake njema zinaweza kuharibika bila yeye kuhisi

 

 

 

وَقَالَ إِبْرَاهِيمُ التَّيْمِيُّ مَا عَرَضْتُ قَوْلِي عَلَى عَمَلِي إِلاَّ خَشِيتُ أَنْ أَكُونَ مُكَذَّبًا.
وَقَالَ ابْنُ أَبِي مُلَيْكَةَ أَدْرَكْتُ ثَلاَثِينَ مِنْ أَصْحَابِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ كُلُّهُمْ يَخَافُ النِّفَاقَ عَلَى نَفْسِهِ، مَا مِنْهُمْ أَحَدٌ يَقُولُ إِنَّهُ عَلَى إِيمَانِ جِبْرِيلَ وَمِيكَائِيلَ.
 
تحفة 15613 ب
وَيُذْكَرُ عَنِ الْحَسَنِ مَا خَافَهُ إِلاَّ مُؤْمِنٌ، وَلاَ أَمِنَهُ إِلاَّ مُنَافِقٌ. وَمَا يُحْذَرُ مِنَ الإِصْرَارِ عَلَى النِّفَاقِ وَالْعِصْيَانِ مِنْ غَيْرِ تَوْبَةٍ لِقَوْلِ اللَّهِ تَعَالَى:  وَلَمْ يُصِرُّوا عَلَى مَا فَعَلُوا وَهُمْ يَعْلَمُونَ

 

Ibraahiym At-Taymiyyu alisema: “Nilipolinganisha mazungumzo yangu na amali (niliona kuwa amali zangu ni chache ikilinganishwa na maneno yangu) Nachelea kuwa matendo yangu yana kana ninayosema.”

 

Na Ibn Abi Mulaykah alisema: “Nilikutana na Swahaba thelathini wa Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) na kila mmoja wao alikuwa anachelea kuwa mnafiki, hapana kati yao aliyesema ana iymaan thabiti kama Jibriyl (عَلَيْهِ السَّلام) au Mikaaiyl (عَلَيْهِ السَّلام).”

 

Na Al-Hasan (Al-Baswri) alisema: “Ni Muumini mwaminifu tu anayeogopa unafiki na ni mnafiki tu anayejiona salama (haogopi unafiki). Na kila mmoja wetu lazima aogope kuzidisha unafiki na kumuasi Allaah bila kutubia Kwake mara moja kama ilivyobainishwa katika kauli ya Allaah:

 

وَالَّذِينَ إِذَا فَعَلُوا فَاحِشَةً أَوْ ظَلَمُوا أَنفُسَهُمْ ذَكَرُوا اللَّـهَ فَاسْتَغْفَرُوا لِذُنُوبِهِمْ وَمَن يَغْفِرُ الذُّنُوبَ إِلَّا اللَّـهُ وَلَمْ يُصِرُّوا عَلَىٰ مَا فَعَلُوا وَهُمْ يَعْلَمُونَ ﴿١٣٥﴾

Na wale ambao wanapofanya machafu au wakajidhulumu nafsi zao (kwa maasi), humdhukuru Allaah wakaomba maghfirah kwa madhambi yao. Na nani anayeghufuria madhambi isipokuwa Allaah. Na hawaendelei katika waliyoyafanya na wao wanajua. [Aal-‘Imraan: 135]

 

 

حَدَّثَنَا مُحَمَّدُ بْنُ عَرْعَرَةَ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، عَنْ زُبَيْدٍ، قَالَ سَأَلْتُ أَبَا وَائِلٍ عَنِ الْمُرْجِئَةِ،، فَقَالَ حَدَّثَنِي عَبْدُ اللَّهِ، أَنَّ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ سِبَابُ الْمُسْلِمِ فُسُوقٌ، وَقِتَالُهُ كُفْرٌ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Abdullaah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

 Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Kumpiga Muislamu ni ufasiki (uovu) na kumuua ni ukafiri.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 47

 

 

 

أَخْبَرَنَا قُتَيْبَةُ بْنُ سَعِيدٍ، حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ بْنُ جَعْفَرٍ، عَنْ حُمَيْدٍ، عَنْ أَنَسٍ، قَالَ أَخْبَرَنِي عُبَادَةُ بْنُ الصَّامِتِ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم خَرَجَ يُخْبِرُ بِلَيْلَةِ الْقَدْرِ، فَتَلاَحَى رَجُلاَنِ مِنَ الْمُسْلِمِينَ فَقَالَ ‏ "‏ إِنِّي خَرَجْتُ لأُخْبِرَكُمْ بِلَيْلَةِ الْقَدْرِ، وَإِنَّهُ تَلاَحَى فُلاَنٌ وَفُلاَنٌ فَرُفِعَتْ وَعَسَى أَنْ يَكُونَ خَيْرًا لَكُمُ الْتَمِسُوهَا فِي السَّبْعِ وَالتِّسْعِ وَالْخَمْسِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Ubaadah bin Asw-Swaamit (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alitoka akielezea kuhusu Lailatul-Qadr. Watu wawili wakagombana Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Mimi nilitoka kwa ajili ya kukuelezeni kuhusu Laylatul-Qadr lakini fulani na fulani wakagombana basi ikarufaishwa na huenda ikawa ni kheri; basi tafuteni katika Saba, Tisa na Tano.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 49

 

 

 

 

 

37-Mlango

 

بَابُ سُؤَالِ جِبْرِيلَ النَّبِيَّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ عَنِ الإِيمَانِ وَالإِسْلاَمِ وَالإِحْسَانِ وَعِلْمِ السَّاعَةِ

Jibriyl (عَلَيْهِ السَّلام) kumwuliza Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) kuhusu iymaan, Uislamu na Ihsaan na elimu ya Qiyaamah

 

 

 

Na kubainisha kwake Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) kisah akasema: “Alikuja Jibiryl (عَلَيْهِ السَّلام) kuwafundisha Dini yenu.” Kwa hiyo Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliyafanya yote hayo kuwa ni Dini, na yote ambayo Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliuelezea ujumbe wa Abdul-Qays ni sehemu ya iymaan na kauli ya Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

 

وَمَن يَبْتَغِ غَيْرَ الْإِسْلَامِ دِينًا فَلَن يُقْبَلَ مِنْهُ وَهُوَ فِي الْآخِرَةِ مِنَ الْخَاسِرِينَ

Na yeyote anayetaka dini isiyokuwa ya Kiislamu basi haitokubaliwa kwake; naye katika Aakhirah atakuwa miongoni mwa waliokhasirika. [Aal-‘Imraan: 85]

 

 

حَدَّثَنَا مُسَدَّدٌ، قَالَ حَدَّثَنَا إِسْمَاعِيلُ بْنُ إِبْرَاهِيمَ، أَخْبَرَنَا أَبُو حَيَّانَ التَّيْمِيُّ، عَنْ أَبِي زُرْعَةَ، عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ، قَالَ كَانَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم بَارِزًا يَوْمًا لِلنَّاسِ، فَأَتَاهُ جِبْرِيلُ فَقَالَ مَا الإِيمَانُ قَالَ ‏"‏ الإِيمَانُ أَنْ تُؤْمِنَ بِاللَّهِ وَمَلاَئِكَتِهِ وَبِلِقَائِهِ وَرُسُلِهِ، وَتُؤْمِنَ بِالْبَعْثِ ‏"‏‏.‏ قَالَ مَا الإِسْلاَمُ قَالَ ‏"‏ الإِسْلاَمُ أَنْ تَعْبُدَ اللَّهَ وَلاَ تُشْرِكَ بِهِ، وَتُقِيمَ الصَّلاَةَ، وَتُؤَدِّيَ الزَّكَاةَ الْمَفْرُوضَةَ، وَتَصُومَ رَمَضَانَ ‏"‏‏.‏ قَالَ مَا الإِحْسَانُ قَالَ ‏"‏ أَنْ تَعْبُدَ اللَّهَ كَأَنَّكَ تَرَاهُ، فَإِنْ لَمْ تَكُنْ تَرَاهُ فَإِنَّهُ يَرَاكَ ‏"‏‏.‏ قَالَ مَتَى السَّاعَةُ قَالَ ‏"‏ مَا الْمَسْئُولُ عَنْهَا بِأَعْلَمَ مِنَ السَّائِلِ، وَسَأُخْبِرُكَ عَنْ أَشْرَاطِهَا إِذَا وَلَدَتِ الأَمَةُ رَبَّهَا، وَإِذَا تَطَاوَلَ رُعَاةُ الإِبِلِ الْبُهْمُ فِي الْبُنْيَانِ، فِي خَمْسٍ لاَ يَعْلَمُهُنَّ إِلاَّ اللَّهُ ‏"‏‏.‏ ثُمَّ تَلاَ النَّبِيُّ صلى الله عليه وسلم إِنَّ اللَّهَ عِنْدَهُ عِلْمُ السَّاعَةِ  الآيَةَ‏.‏ ثُمَّ أَدْبَرَ فَقَالَ ‏"‏ رُدُّوهُ ‏"‏‏.‏ فَلَمْ يَرَوْا شَيْئًا‏.‏ فَقَالَ ‏"‏ هَذَا جِبْرِيلُ جَاءَ يُعَلِّمُ النَّاسَ دِينَهُمْ ‏"‏‏.‏ قَالَ أَبُو عَبْدِ اللَّهِ جَعَلَ ذَلِكَ كُلَّهُ مِنَ الإِيمَانِ‏.‏

 

Amesimulia Abu Hurayrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Siku moja Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alipokuwa amekaa na baadhi ya watu, Jibriyl (عَلَيْهِ السَّلام) alikuja na kuuliza: “Iymaan ni nini?”  Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Iymaan ni kumwamini Allaah, Malaika Wake, Kukutana Naye, Rusuli Wake na kuamini kufufuliwa.” Kisha akauliza: “Uislamu ni nini?”  Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Uislamu ni “Kumwabudu Allaah Pekee Yake, kusimamisha Swalaah na kutoa Zakaah na kufunga (Swawm) ya Ramadhwaan.” Akaendelea kuuliza: “Nini Ihsaan?”  Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Kumwabudu Allaah kana kwamba unamwona, na kama Humwoni basi Yeye Anakuona.”  Kisha akauliza tena: “Lini Saa (Qiyaamah)?” Akasema: “Anayeulizwa hajui zaidi ya muulizaji. Lakini nitakueleza ishara zake:

 

-Mjakazi atakapomzaa bwana wake.

-Mchungaji wa ngamia weusi atakaposhindana na wengine kujenga maghorofa marefu.

 

-Na Saa (Qiyaamah) ni moja ya mambo matano ambayo hapana anayoyajua isipokuwa Allaah.”

 

Kisha Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasoma:

 

إِنَّ اللَّـهَ عِندَهُ عِلْمُ السَّاعَةِ وَيُنَزِّلُ الْغَيْثَ وَيَعْلَمُ مَا فِي الْأَرْحَامِ ۖ وَمَا تَدْرِي نَفْسٌ مَّاذَا تَكْسِبُ غَدًا ۖ وَمَا تَدْرِي نَفْسٌ بِأَيِّ أَرْضٍ تَمُوتُ ۚ إِنَّ اللَّـهَ عَلِيمٌ خَبِيرٌ ﴿٣٤﴾

Hakika Allaah Ana elimu ya Saa (Qiyaamah), na Anateremsha mvua na Anajua yale yaliyomo katika tumbo la uzazi na nafsi yoyote haijui nini itachuma kesho, na nafsi yoyote haijui itafia katika ardhi gani, hakika Allaah ni Mjuzi wa yote, Mwenye upeo wa khabari za dhahiri na za kufichika. [Luqmaan: 34]

 

Kisha (Jibriyl) aliondoka na Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Mrudisheni.” Lakini hawakuona kitu. Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Yule ni Jibriyl alikuja kuwafundisha watu Dini yao.”

 

Abu ‘Abdillaah alisema, Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliyafanya yote hayo ni sehemu ya iymaan.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 48 

 

 

 

 

 

 

38-Mlango

 

 

حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ حَمْزَةَ، قَالَ حَدَّثَنَا إِبْرَاهِيمُ بْنُ سَعْدٍ، عَنْ صَالِحٍ، عَنِ ابْنِ شِهَابٍ، عَنْ عُبَيْدِ اللَّهِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ، أَنَّ عَبْدَ اللَّهِ بْنَ عَبَّاسٍ، أَخْبَرَهُ قَالَ أَخْبَرَنِي أَبُو سُفْيَانَ، أَنَّ هِرَقْلَ، قَالَ لَهُ سَأَلْتُكَ هَلْ يَزِيدُونَ أَمْ يَنْقُصُونَ، فَزَعَمْتَ أَنَّهُمْ يَزِيدُونَ، وَكَذَلِكَ الإِيمَانُ حَتَّى يَتِمَّ‏.‏ وَسَأَلْتُكَ هَلْ يَرْتَدُّ أَحَدٌ سَخْطَةً لِدِينِهِ بَعْدَ أَنْ يَدْخُلَ فِيهِ، فَزَعَمْتَ أَنْ لاَ، وَكَذَلِكَ الإِيمَانُ حِينَ تُخَالِطُ بَشَاشَتُهُ الْقُلُوبَ، لاَ يَسْخَطُهُ أَحَدٌ‏.‏

 

 

Amesimulia ‘Abdullaah bin ‘Abbaas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُمَا):

 

Nilifahamishwa na Abu Sufyaan kuwa Heraclius alimwambia: “Nilikuuliza iwapo (wafuasi wa Muhammad) walikuwa wanaongezeka au wanapungua. Ulinijibu ya kuwa walikuwa wakiongezeka. Kwa hakika, hii ndio kawaida ya Dini ya kweli mpaka ikamilike katika hali zote. Zaidi ya hayo nilikuuliza iwapo yuko mtu baada ya kusilimu akirejea kwenye ukafiri kwa sababu ya kutoridhika na Uislamu. Ulikataa hilo kutokea, na kwa hakika hii ni dalili ya iymaan ya kweli. Uzuri wake unapopenya nafsi ukachanganyika na iymaan, hapana anayeweza kuchukizwa nayo.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  49

 

 

 

 

 

39-Mlango

باب فَضْلِ مَنِ اسْتَبْرَأَ لِدِينِهِ

Ubora wa mtu anayejitenga na mambo yenye shaka kwa ajili ya Dini yake

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو نُعَيْمٍ، حَدَّثَنَا زَكَرِيَّاءُ، عَنْ عَامِرٍ، قَالَ سَمِعْتُ النُّعْمَانَ بْنَ بَشِيرٍ، يَقُولُ سَمِعْتُ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم يَقُولُ ‏ "‏ الْحَلاَلُ بَيِّنٌ وَالْحَرَامُ بَيِّنٌ، وَبَيْنَهُمَا مُشَبَّهَاتٌ لاَ يَعْلَمُهَا كَثِيرٌ مِنَ النَّاسِ، فَمَنِ اتَّقَى الْمُشَبَّهَاتِ اسْتَبْرَأَ لِدِيِنِهِ وَعِرْضِهِ، وَمَنْ وَقَعَ فِي الشُّبُهَاتِ كَرَاعٍ يَرْعَى حَوْلَ الْحِمَى، يُوشِكُ أَنْ يُوَاقِعَهُ‏.‏ أَلاَ وَإِنَّ لِكُلِّ مَلِكٍ حِمًى، أَلاَ إِنَّ حِمَى اللَّهِ فِي أَرْضِهِ مَحَارِمُهُ، أَلاَ وَإِنَّ فِي الْجَسَدِ مُضْغَةً إِذَا صَلَحَتْ صَلَحَ الْجَسَدُ كُلُّهُ، وَإِذَا فَسَدَتْ فَسَدَ الْجَسَدُ كُلُّهُ‏.‏ أَلاَ وَهِيَ الْقَلْبُ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia An-Nu’maan bin Bashiyr (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nilimsikia Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akisema: “Halaal na Haraam   iko wazi, na baina yake vitu vyenye kufanana na vilivyo na shaka na watu wengi hawavijui. Yeyote anayejiokoa na mambo yenye shaka anaokoa Dini yake na heshima yake. Na yeyote anayejishughulisha na mambo yenye kufanana (shaka) ni sawa na mchungaji anayechunga karibu na mpaka wa mtu mwingine na anakaribia kuingia ndani yake. (Enyi watu) Jihadharini! Kila mfalme ana mpaka wake na mpaka wa Allaah katika ardhi Yake ni Alivyoharamisha. Jihadharini! Kuna kipande cha nyama ndani ya mwili kinaposalimika mwili wote unasalimika, na kikiharibika mwili wote unaharibika na hicho ni moyo.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 50

 

 

 

 

 

40-Mlango

باب أَدَاءُ الْخُمُسِ مِنَ الإِيمَانِ

Kutoa Al-Khumus (moja ya tano ya ngawira itolewe kwa jina la Allaah) ni sehemu ya iymaan

 

 

حَدَّثَنَا عَلِيُّ بْنُ الْجَعْدِ، قَالَ أَخْبَرَنَا شُعْبَةُ، عَنْ أَبِي جَمْرَةَ، قَالَ كُنْتُ أَقْعُدُ مَعَ ابْنِ عَبَّاسٍ، يُجْلِسُنِي عَلَى سَرِيرِهِ فَقَالَ أَقِمْ عِنْدِي حَتَّى أَجْعَلَ لَكَ سَهْمًا مِنْ مَالِي، فَأَقَمْتُ مَعَهُ شَهْرَيْنِ، ثُمَّ قَالَ إِنَّ وَفْدَ عَبْدِ الْقَيْسِ لَمَّا أَتَوُا النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏"‏ مَنِ الْقَوْمُ أَوْ مَنِ الْوَفْدُ ‏"‏‏.‏ قَالُوا رَبِيعَةُ‏.‏ قَالَ ‏"‏ مَرْحَبًا بِالْقَوْمِ ـ أَوْ بِالْوَفْدِ ـ غَيْرَ خَزَايَا وَلاَ نَدَامَى ‏"‏‏.‏ فَقَالُوا يَا رَسُولَ اللَّهِ، إِنَّا لاَ نَسْتَطِيعُ أَنْ نَأْتِيَكَ إِلاَّ فِي شَهْرِ الْحَرَامِ، وَبَيْنَنَا وَبَيْنَكَ هَذَا الْحَىُّ مِنْ كُفَّارِ مُضَرَ، فَمُرْنَا بِأَمْرٍ فَصْلٍ، نُخْبِرْ بِهِ مَنْ وَرَاءَنَا، وَنَدْخُلْ بِهِ الْجَنَّةَ‏.‏ وَسَأَلُوهُ عَنِ الأَشْرِبَةِ‏.‏ فَأَمَرَهُمْ بِأَرْبَعٍ، وَنَهَاهُمْ عَنْ أَرْبَعٍ، أَمَرَهُمْ بِالإِيمَانِ بِاللَّهِ وَحْدَهُ‏.‏ قَالَ ‏"‏ أَتَدْرُونَ مَا الإِيمَانُ بِاللَّهِ وَحْدَهُ ‏"‏‏.‏ قَالُوا اللَّهُ وَرَسُولُهُ أَعْلَمُ‏.‏ قَالَ ‏"‏ شَهَادَةُ أَنْ لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ وَأَنَّ مُحَمَّدًا رَسُولُ اللَّهِ، وَإِقَامُ الصَّلاَةِ، وَإِيتَاءُ الزَّكَاةِ، وَصِيَامُ رَمَضَانَ، وَأَنْ تُعْطُوا مِنَ الْمَغْنَمِ الْخُمُسَ ‏"‏‏.‏ وَنَهَاهُمْ عَنْ أَرْبَعٍ عَنِ الْحَنْتَمِ وَالدُّبَّاءِ وَالنَّقِيرِ وَالْمُزَفَّتِ‏.‏ وَرُبَّمَا قَالَ الْمُقَيَّرِ‏.‏ وَقَالَ ‏"‏ احْفَظُوهُنَّ وَأَخْبِرُوا بِهِنَّ مَنْ وَرَاءَكُمْ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia Abu Jamrah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nilikuwa nakaa na Ibn ‘Abbaas, akanifanya nikae mahali pake. Alinisihi niishi naye ili aweze kunipa hisa katika mali yake. Kwa hiyo nilikaa naye kwa miezi miwili. Siku moja aliniambia ulipofika ujumbe wa Abdul-Qays kwa Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم), Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliwauliza “Nyie ni akina nani?” (Au) “Huu ni ujumbe gani?”  Wakajibu: “Sisi tunatoka kabila la Rabiy’ah.” Kisha Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akawaambia “Karibuni! Enyi watu! (au uijumbe wa Abdul-Qays)! Hautachukizwa wala kujuta.” Wakasema: “Ee Rasuli wa Allaah! Hatuwezi kuja kwako isipokuwa katika mwezi mtukufu na kuna kabila la Mudhwar ambao ni makafiri wanaojitia kati yako na sisi. Tafadhali tuamrishe tufanye jambo jema (amali ya kidini) ili tuweze kuwaarifu jamaa zetu tuliowaacha nyumbani na ili tuweze kuingia Jannah (Peponi).” Kisha wakauliza juu ya vinywaji (vilivyo halaal na haraam). Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliwaamuru wafanye mambo manne na kuwakataza mambo manne. Aliwaarisha kumwamini Allaah Pekee na akawauliza: “Je, mnajua maana ya kumwamini ‘Allaah Pekee?” Wakamjibu: “Allaah na Rasuli Wake wanajua zaidi.”

 

Baada ya hapo Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) akasema: “Ina maana:-

 

 

 

-Kukiri ya kuwa

 

لاَ إِلَهَ إِلاَّ اللَّهُ وَأَنَّ مُحَمَّدًا رَسُولُ اللَّهِ،

Hapana mwabudiwa wa haki isipokuwa Allaah na Muhammad ni Rasuli wa Allaah.

 

-Kusimamisha Swalaah

 

-Kutoa Zakaah

 

-Kufunga (Swiyaam) mwezi wa Ramadhwaan.

 

-Na kutoa Al-Khumus (moja ya tano ya ngawira ambayo itatolewa katika njia ya Allaah).

 

Kisha aliwakataza mambo manne yafuatayo:

 

الْحَنْتَمِ وَالدُّبَّاءِ وَالنَّقِيرِ وَالْمُزَفَّتِ‏.‏ وَرُبَّمَا قَالَ الْمُقَيَّرِ‏.‏

 

Al-Hantami, Ad-Dubbaai, An-Naqiyr, Al-Muzaffati, au labda alisema Al-Muqayyari (majina ya mitungi au vyungu vya kupikia pombe, Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alitumia majina ya mitungi kuvipa majina vinywaji vilivyoharamishwa kwa kawaida kupika humo).  Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) aliendelea kusema: “Karirini kuyahifadhi haya maelekezo na myafikishe kwa jamaa mliowaacha majumbani.”

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth:  51

 

 

 

 

 

41-Mlango

باب مَا جَاءَ أَنَّ الأَعْمَالَ بِالنِّيَّةِ وَالْحِسْبَةِ وَلِكُلِّ امْرِئٍ مَا نَوَى

Yaliyokuja kuhusu amali watu ni zinahesabika kwa niyyah, na kutaraji malipo kwa Allaah. Na kila mmoja atalipwa kwa mujibu wa niyyah yake

 

 

Na hii ni pamoja na iymaan, Wudhu, Swalaah, Zakaah, Hajj, Swawm na hukmu (Shariy’ah) nyenginezo za Dini.  

 

Na Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى) Anasema:

 

قُلْ كُلٌّ يَعْمَلُ عَلَىٰ شَاكِلَتِهِ فَرَبُّكُمْ أَعْلَمُ بِمَنْ هُوَ أَهْدَىٰ سَبِيلًا ﴿٨٤﴾

Sema: Kila mmoja anatenda kwa namna yake. Basi Rabb wenu Anamjua zaidi Yule aliyeongoka zaidi katika njia (ya haki). [Al-Israa: 84]

 

Na mtu kutoa masurufu kwa ajili ya aila yake kwa niyyah ya kulipwa na Allaah, itahesabika kuwa ni Sadaka na Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Lakini Jihaad na niyyah safi.” Ina maana Jihaad kupigana katika njia ya Allaah, wakati hapana wito, mmoja wenu atie niyyah kupigana Jihaad.

 

 

حَدَّثَنَا عَبْدُ اللَّهِ بْنُ مَسْلَمَةَ، قَالَ أَخْبَرَنَا مَالِكٌ، عَنْ يَحْيَى بْنِ سَعِيدٍ، عَنْ مُحَمَّدِ بْنِ إِبْرَاهِيمَ، عَنْ عَلْقَمَةَ بْنِ وَقَّاصٍ، عَنْ عُمَرَ، أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ الأَعْمَالُ بِالنِّيَّةِ، وَلِكُلِّ امْرِئٍ مَا نَوَى، فَمَنْ كَانَتْ هِجْرَتُهُ إِلَى اللَّهِ وَرَسُولِهِ، فَهِجْرَتُهُ إِلَى اللَّهِ وَرَسُولِهِ، وَمَنْ كَانَتْ هِجْرَتُهُ لِدُنْيَا يُصِيبُهَا، أَوِ امْرَأَةٍ يَتَزَوَّجُهَا، فَهِجْرَتُهُ إِلَى مَا هَاجَرَ إِلَيْهِ ‏"‏‏.‏

 

Amesimulia ‘Umar Al-Khattwaab (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Malipo ya amali yanategemea niyyah, na kila mtu atalipwa kwa mujibu wa kila alichonuia. Hivyo yeyote aliyehajiri (kuhama) kwa ajili ya Allaah na Rasuli Wake, basi kuhajiri kwake kutakuwa ni kwa ajili ya Allaah na Rasuli Wake. Na yeyote aliyehajiri kwa ajili ya dunia au mwanamke amuoe basi kuhajiri kwake ni kwa kile alichohamia.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 52

 

 

 

حَدَّثَنَا حَجَّاجُ بْنُ مِنْهَالٍ، قَالَ حَدَّثَنَا شُعْبَةُ، قَالَ أَخْبَرَنِي عَدِيُّ بْنُ ثَابِتٍ، قَالَ سَمِعْتُ عَبْدَ اللَّهِ بْنَ يَزِيدَ، عَنْ أَبِي مَسْعُودٍ، عَنِ النَّبِيِّ صلى الله عليه وسلم قَالَ ‏ "‏ إِذَا أَنْفَقَ الرَّجُلُ عَلَى أَهْلِهِ يَحْتَسِبُهَا فَهُوَ لَهُ صَدَقَةٌ ‏"‏‏.

Amesimulia Abu Mas’uwd (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Endapo mtu ataikimu familia yake kwa niyyah kupata malipo kutoka kwa Allaah basi hiyo itakuwa ni sadaka na atalipwa kwalo.”

 

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 53

 

 

 

حَدَّثَنَا الْحَكَمُ بْنُ نَافِعٍ قَالَ أَخْبَرَنَا شُعَيْبٌ عَنْ الزُّهْرِيِّ قَالَ حَدَّثَنِي عَامِرُ بْنُ سَعْدٍ عَنْ سَعْدِ بْنِ أَبِي وَقَّاصٍ أَنَّهُ أَخْبَرَهُ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ قَالَ "إِنَّكَ لَنْ تُنْفِقَ نَفَقَةً تَبْتَغِي بِهَا وَجْهَ اللَّهِ إِلَّا أُجِرْتَ عَلَيْهَا حَتَّى مَا تَجْعَلُ فِي فَمِ امْرَأَتِكَ"

 

Amesimulia Sa’ad bin Abiy Waqqaas (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) amesema: “Hakika wewe hutoi kitu chochote ukitaka radhi za Allaah isipokuwa utalipwa juu yake, hata funda ulilolitia kwenye kinywa cha mkeo.’

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 54

 

 

 

 

 

42-Mlango

 

بَابُ قَوْلِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ: «الدِّينُ النَّصِيحَةُ لِلَّهِ وَلِرَسُولِهِ وَلأَئِمَّةِ الْمُسْلِمِينَ وَعَامَّتِهِم

Kauli ya Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم): “Dini ni nasaha (kuwa na ikhlaasw na ukweli) kwa Allaah na Rasuli Wake na kwa viongozi wa Waislamu watu wote

 

 

 

Na kauli ya Allaah (سُبْحانَهُ وَتَعالى):

  إِذَا نَصَحُوا لِلَّـهِ وَرَسُولِهِ ۚ  

madamu wakimsafia niyyah Allaah na Rasuli Wake. [At-Tawbah: 91].

 

 حَدَّثَنَا مُسَدَّدٌ، قَالَ حَدَّثَنَا يَحْيَى، عَنْ إِسْمَاعِيلَ، قَالَ حَدَّثَنِي قَيْسُ بْنُ أَبِي حَازِمٍ، عَنْ جَرِيرِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ، قَالَ بَايَعْتُ رَسُولَ اللَّهِ صلى الله عليه وسلم عَلَى إِقَامِ الصَّلاَةِ، وَإِيتَاءِ الزَّكَاةِ، وَالنُّصْحِ لِكُلِّ مُسْلِمٍ‏.‏

 

Amesimulia Jariyr bin ‘Abdillaah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nilikula kiapo cha utii kwa Rasuli wa Allaah (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) kwa yafuatayo:-

 

-Kuswali kwa ukamiifu.

 

- Kutoa Zakaah

 

-Kuwa mwaminifu na mkweli kwa kila Muislam.

 

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 55

 

 

 

حَدَّثَنَا أَبُو النُّعْمَانِ، قَالَ حَدَّثَنَا أَبُو عَوَانَةَ، عَنْ زِيَادِ بْنِ عِلاَقَةَ، قَالَ سَمِعْتُ جَرِيرَ بْنَ عَبْدِ اللَّهِ، يَقُولُ يَوْمَ مَاتَ الْمُغِيرَةُ بْنُ شُعْبَةَ قَامَ فَحَمِدَ اللَّهَ وَأَثْنَى عَلَيْهِ وَقَالَ عَلَيْكُمْ بِاتِّقَاءِ اللَّهِ وَحْدَهُ لاَ شَرِيكَ لَهُ، وَالْوَقَارِ وَالسَّكِينَةِ حَتَّى يَأْتِيَكُمْ أَمِيرٌ، فَإِنَّمَا يَأْتِيكُمُ الآنَ، ثُمَّ قَالَ اسْتَعْفُوا لأَمِيرِكُمْ، فَإِنَّهُ كَانَ يُحِبُّ الْعَفْوَ‏.‏ ثُمَّ قَالَ أَمَّا بَعْدُ، فَإِنِّي أَتَيْتُ النَّبِيَّ صلى الله عليه وسلم قُلْتُ أُبَايِعُكَ عَلَى الإِسْلاَمِ‏.‏ فَشَرَطَ عَلَىَّ وَالنُّصْحِ لِكُلِّ مُسْلِمٍ‏.‏ فَبَايَعْتُهُ عَلَى هَذَا، وَرَبِّ هَذَا الْمَسْجِدِ إِنِّي لَنَاصِحٌ لَكُمْ‏.‏ ثُمَّ اسْتَغْفَرَ وَنَزَلَ‏.‏

 

Amesimulia Ziyaad bin ‘Ilaaqah (رَضِيَ اللهُ عَنْهُ):

 

Nilimsikia Jariyr bin ‘Abdillaah (Akimsabihi Allaah). Siku alipofariki dunia Al-Mughiyrah bin Shu’bah, Jariyr alisimama juu ya mimbar na alimhimidi Allaah na kumtukuza Allaah na akasema:

 

“Mcheni Allah Peke Yake. Ambaye hana mshirika katika kuabudiwa. Mnatakiwa muwe kimya mpaka atakapowajia kiongozi mwingine, na atakuja karibuni. Muombeeni maghafira kwa Allaah kiongozi wenu aliyewatoka kwa sababu alikuwa akipenda kuwasamehe wengine.” Jariyr akaongeza: “Amma ba’du, Nilikwenda kwa Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) na kumwambia: “Nakupa ahadi ya utiifu kwa ajili ya Uislamu.” Nabiy (صَلَّى اللهُ عَلَيْهِ وَآلِهِ وَسَلَّم) alinipa sharti kuwa mwenye kuwanasihi kila Muislamu. Nikampa ahadi ya utiifu kwa hilo.  “Naapa Kwa Rabb wa Msikiti huu! Hakika mimi mwaminifu na mkweli kwenu (Waislamu).” Kisha Jariyr akaomba maghfirah kwa Allaah na akashuka kwenye mimbar.

 

Mjalada: 1

Kitabu: 2

Hadiyth: 56

 

 

 

 

Share